Nagyi
Včera som si po práci na chvíľu zdriemla. Nečakala som, že za sa mi bude zdať tak živý sen... Snažila som sa uniknúť nejakým ľuďom, keď som zrazu zbadala starý vidiecky dom. Vyzeral ako vhodné útočisko, tak som do neho rýchlo vbehla. Na moje prekvapenie v ňom bola moja babička, z mamkinej strany. Naša milovaná Nagyika (krátka verzia maďarskej nagymamy). Ani sme nemuseli nič hovoriť, jednoducho ma objala a ja som cítila, ako ma jej láska upokojuje. V tom okamihu všetko ostatné prestalo existovať. Bola som bezhranične milovaná jej čistým srdcom, v Božej prítomnosti, ktorá bola takmer hmatateľná. Chcela som tam ostať navždy. Ale cítila som, ako mi bez slov hovorí, že je čas ísť. Pomaly, veľmi pomaly som sa prebúdzala. Keď som konečne úplne precitla, uvedomila som si, že tú Lásku už necítim. Nemohla som si pomôcť, nekontrolovateľne som vzlykala dobrú polhodinu. A aj teraz, ako to píšem, mi slzy stekajú po tvári. Každý, kto ju poznal, pochopí. N...