Ži naplno!

Od momentu, ako sa dieťa narodí, rodič si je vedomý, že chrániť svojho potomka je základným prejavom lásky. Ak my, Božie deti Bohu dôverujeme, On nás ochráni. Na mojej ceste životom som zažila Jeho ochranu počas štúdií, na mojich pracoviskách, na cestách alebo pri šoférovaní. Ale tento týždeň som akoby odkryla ešte inú dimenziu. Bola som konfrontovaná s niečím, čo určite nebolo správne. A ja som si musela vybrať a prehlásiť pravdu. Nebolo to jednoduché, ale od samého začiatku jasné rozhodnutie. Tomuto som sa nemohla pokloniť. Aj keby ma to stálo moje miesto. Ako som tak premýšľala, ako komunikovať veci, narazila som na príbeh o Danielových priateľoch - Šadrach, Méšach a Abéd-Negó. Žili v kultúre modloslužby, nemorálnych praktík, ale ostali   pevní a verní svojmu Bohu. Tvárou v tvár stáli pred kráľom Nebúkadnecarom, ktorý im prikázal pokloniť sa pred zlatou sochou. Odmietli to slovami: ,,Kráľ Nebúkadnecar, na to ti nemusíme odpovedať ...

Boh, Stvoriteľ. Je najtvorivejšou osobou. A my sme jeho stvorenstvo, takže verím, že my všetci máme úžasný potenciál byť kreatívni. Každý aspoň do istej miery. Pamätám si, ako som raz spochybnila Božiu kreativitu. Bolo to počas konferencie, počas svedectiev, vystúpil na pódium jeden muž a hovoril o vízii, ktorú mal v ten deň. Ako ju popisoval, takmer som prestala dýchať! Totiž presne ten istý obraz (ako ležím na zlatom oltári a horím ako živá obeť pre Boha) som videla ja pred nejakým časom v Izraeli. Myslela som si, že je to tak jedinečné, že ma naozaj šokovalo, keď niekto iný videl presne to isté. Bola som sklamaná. Spýtala som sa Boha prečo mu nedal iný obraz, že som si vždy myslela, že ku nám hovorí individuálne. Povedala som Mu, že som si istá, že má dosť kreativity, aby vymyslel niečo nové. „Áno, mám, ale som limitovaný vašou ľudskou predstavivosťou a interpretáciou symbolov.“     Ou. To dáva zmysel. Došlo mi, že Boh k nám ...