Ži naplno!

Tento príbeh je pre mňa naozaj vzácny, priam svätý. Už je tomu viac než rok, ale ešte stále stojím   v úžase ako keby to bolo včera. V tom období som viedla malé oddelenie v nemocnici a veľa som sa naučila nie o tom,   ako viesť, ale ako slúžiť iným. Po dvoch rokoch som ale mala pocit, že je čas ísť ďalej. Podľa pracovnej zmluvy som musela ale ešte odrobiť 4 mesiace. To bolo pre mňa sklamaním, pretože to znamenalo pracovať celé leto až konca septembra. Len neskôr som si uvedomila, ako obvykle, že to bolo Jeho časovanie. Vtedy mamka jednej z mojich sestričiek viedla boj so zhubným nádorom mozgu. Rakovina sa rozšírila do celého tela a ona pravidelne upadala do bezvedomia. Moja sestrička mala 40 rokov, bola ortodoxná veriaca, a tak som jej povedala o uzdravovacích bohoslužbách v našom zbore. A naozaj prišli, mamka trpela silnými bolesťami hlavy a hlasná hudba jej nerobila dobre a po krátkej chvíli odišli. Ešte ako som ju privítala, niečo mi hovorilo, že na tejto zemi nebude uzdrav

Pane! Viem, že si ten istý Boh v Afrike, Ázii a Európe! Nerobíš rozdiely, môžeš urobiť tie isté zázraky tu vo Frankfurte aké robíš denne v Afrike! Viem, že môžeš! Akurát som sa vrátila z  misijnej školy v Afrike, Mozambiku. A naspäť vo Frankfurte, aby kontrast bol čo najväčší, som začala pracovať na privátnej stanici kardiologického oddelenia.. Súkromní pacienti.. Pane, Ty ma poznáš! Pravdupovediac, nikdy to nebola moja obľúbená skupina pacientov. Ale možno je čas sa niečomu naučiť. Jedného dňa sme prijali na naše pomery nezvyčajnú pacientku. Asi 50-ročná dáma v poslednom štádiu rakoviny pľúc. Choroba sa rozšírila do lymfatického systému, kostí a aj srdca. Keďže onkologické oddelenie bolo plné, a pretože bola privátna pacientka a potrebovala jednolôžkovú izbu,   skončila u mňa.   Bola vychudnutá, krotká, jej pery kvôli nedostatku kyslíka modré. A mala silné bolesti. Aby som bola úprimná, z medicínskej stránky nebola už žiadna nádej. Z jej lekárskych správ som sa nedočítala nič

V 1. knihe Samuelovej v 17. kapitole môžeme čítať príbeh o Dávidovi, mladom pastierovi, ktorý porazil obra menom Goliáš. Myslela som si, že poznám tento príbeh dôverne. Ale opak bol pravdou. V každom biblickom verši je schované nové zjavenie, je toľko toho, čo môžeme objavovať! Len si predstav tu scénu, Izrael je vo vojne. Filištínci táboria na jednom kopci a Izraelci na druhom. Do údolia medzi kopcami schádza z filištínskeho tábora dvakrát do dňa bojovník nadmerného vzrastu a vyzýva Izraelcov na súboj. (Obor Goliáš bol pravdepodobne obyčajný muž, ktorý trpel nemocou zvanou akromegalia, čiže nadmernou produkciou rastového hormónu. Títo ľudia sú väčšinou slabozrakí. Možno práve preto potreboval Goliáš nosiča štítu (ktorý bol isto omnoho menší ako on sám), aby kráčal pred ním a ukazoval mu, kam má ísť.) A Goliáš vykrikoval na izraelské šíky: „Vyberte si muža, ktorý by zostúpil ku mne. Ak bude vládať bojovať so mnou a zabije ma, tak budeme vašimi sluhami, ale ak ja premôžem jeho