Bojuj ako Dávid

V 1. knihe Samuelovej v 17. kapitole môžeme čítať príbeh o Dávidovi, mladom pastierovi, ktorý porazil obra menom Goliáš. Myslela som si, že poznám tento príbeh dôverne. Ale opak bol pravdou. V každom biblickom verši je schované nové zjavenie, je toľko toho, čo môžeme objavovať!

Len si predstav tu scénu, Izrael je vo vojne. Filištínci táboria na jednom kopci a Izraelci na druhom. Do údolia medzi kopcami schádza z filištínskeho tábora dvakrát do dňa bojovník nadmerného vzrastu a vyzýva Izraelcov na súboj. (Obor Goliáš bol pravdepodobne obyčajný muž, ktorý trpel nemocou zvanou akromegalia, čiže nadmernou produkciou rastového hormónu. Títo ľudia sú väčšinou slabozrakí. Možno práve preto potreboval Goliáš nosiča štítu (ktorý bol isto omnoho menší ako on sám), aby kráčal pred ním a ukazoval mu, kam má ísť.) A Goliáš vykrikoval na izraelské šíky: „Vyberte si muža, ktorý by zostúpil ku mne. Ak bude vládať bojovať so mnou a zabije ma, tak budeme vašimi sluhami, ale ak ja premôžem jeho a zabijem ho, vy nám budete poddaní a budete nám slúžiť.” Keď Saul a celý Izrael počul tieto slová, zľakli sa a náramne sa báli.

Dávid bol najmladším synom Izaja, jeho traja najstarší synovia odišli so Saulom do boja. Ale Dávid z času na čas odchádzal od Saula pásť v Betleheme ovce svojho otca. Štyridsať dní vychádzal onen Filištínec a stával tam ráno a večer. Vtedy povedal Izaj svojmu synovi Dávidovi: „Nože vezmi svojim bratom éfu (ca. 16kg) praženej pšenice a týchto desať chlebov a bež s tým do tábora. Týchto desať hrudiek syra zanes veliteľovi tisíciny, a prines mi správu o tvojich bratoch.” Aká bola Dávidova reakcia? Dávid vstal včasráno, ovce zveril strážnemu, zbalil sa a šiel, ako mu prikázal Izaj. Dávid IHNEĎ POSLÚCHOL svojho otca, aj keď vôbec nemal ľahký náklad. Ako sa približoval k táboru, Izrael aj Filištínci sa zoradili do boja, šík proti šíku. Dávid zveril svoj náklad strážcovi a bežal k bojovému šíku, aby zistil, ako sa majú jeho bratia. Keď s nimi hovoril, vystúpil Goliáš zo šíku a vykrikoval tie isté slová ako predtým. Keď ho všetci izraelskí mužovia zbadali, utekali pred ním, veľmi sa báli. Nato sa Dávid spýtal mužov, ktorí stáli pri ňom: „Čo dostane muž, ktorý zabije tohto Filištínca a sníme pohanenie z Izraela? Veď kto je ten neobrezaný Filištínec, čo potupoval šíky živého Boha?” A ľud mu odpovedal, že toho muža kráľ obsype veľkým bohatstvom, dá mu svoju dcéru a dom jeho otca urobí slobodným (t.j. nebudú musieť platiť dane). Ale Dávid mal na srdci pohanenie Izraela, na prvom mieste videl potupu armády živého Boha. Keď ho však jeho najstarší brat Elíáb počul, nahneval sa na Dávida a začal spochybňovať jeho úmysly („Načo si sem prišiel?”), obvinil ho, že si neplní zodpovedne svoju pôvodnú úlohu („Na koho si nechal tých zopár oviec na púšti?”), slovom ”zopár” ešte zdôrazňujúc nedôležitosť jeho práce. A nakoniec ho otvorene obvinil („Poznám tvoju pýchu a zlobu tvojho srdca!”)

Neznie ti to povedome? Keď sa vo svojej mysli a srdci rozhodneš konať podľa Božej vôle, väčšinou narazíš na veľký odpor. Dokonca tvoji najbližší môžu zájsť až tak ďaleko, že začnú spochybňovať úmysly tvojho srdca. Ale Dávid miesto toho, aby ostal zranený a stiahol sa do úzadia, sa len spýtal: „Čože som urobil? Veď som sa len pýtal.” A OBRÁTIL SA OD NEHO K INÉMU a opýtal sa to isté. Dávid sa nezačal obraňovať a vysvetľovať situáciu. Nezačal diskutovať s niekým, koho srdce nebolo podriadené Božím plánom. Namiesto toho sa obrátil k ľuďom, ktorí ho počúvali a verili mu.  A tí potom oznámili jeho slová Saulovi.

A Saul si ho predvolal. Prvá vec, ktorú Dávid povedal kráľovi bola: „Nech z neho NIKTO NEMÁ STRACH, tvoj služobník pôjde a bude bojovať s tým Filištíncom.” Saul odpovedal Dávidovi: „Nemôžeš ísť proti tomu Filištíncovi a bojovať s ním, veď ty si chlapec, ale on je bojovníkom od svojej mladosti.” Vidíš, ako porovnávanie bolo použité na Dávidovo zastrašenie? Nie si schopný, nie si dobre vyzbrojený, tvoj nepriateľ má za sebou špeciálny výcvik.. Ako reagoval Dávid tentokrát? Zdieľal s kráľom svoje skúsenosti a zážitky o tom, ako ho Boh pripravoval. „Tvoj služobník bol pastierom pri stáde svojho otca, keď prišiel lev alebo medveď a odvliekol ovcu zo stáda, pustil som sa za ním, zrazil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy. Keď sa oboril na mňa, chytil som ho za bradu a bil som ho, kým som ho nezabil. Aj leva aj medveďa zabil tvoj služobník, a tento neobrezaný Filištínec bude ako jeden z nich, pretože hanil šíky Boha živého.” Tvoje okolnosti, boje, nepriateľ sa môžu meniť, ale živý Boh ostáva rovnaký naveky. „Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci leva a z pazúrov medveďa, vytrhne ma i z ruky toho Filištínca.” Dávid hovoril svoje SVEDECTVO (svoj príbeh) a tým PREHLASOVAL, kým Boh je, a že víťazstvo bude Hospodinove a nie jeho vlastné.

A tak Dávid dostal kráľov súhlas ísť bojovať. „Choď, a Hospodin bude s tebou!” Ale Saul predpokladal, že Dávid bude bojovať podľa najnovších vojenských taktík a pravidiel. A tak obliekol Dávida do svojich šiat, dal mu na hlavu bronzovú prilbu a navliekol mu pancier. Dávid si pripásal i meč na šaty a chcel pokročiť. „NEVLÁDZEM V TOM CHODIŤ, lebo nie som na to navyknutý,” povedal Dávid a zložil to zo seba. Rozpoznal totiž, že nebol takto trénovaný, že to nebola jeho vlastná výzbroj. Bolo na neho položené niečo, s čím v tom období ešte nevedel zachádzať. Bol vedený bojovať inak.

Každý z nás je individuálne vedený Bohom, a mali by sme sa naučiť kráčať v našom pomazaní, v našich vlastných topánkach. Neskúšaj byť alebo chovať sa ako niekto, kým nie si! Ak si spevák, bojuj svojimi piesňami, ak si maliar, bojuj svojím štetcom, ak si tanečník, bojuj svojím tancom. My všetci sme bojovníci v Božej armáde, máme bojovať celou svojou silou, ale používame pritom rôzne zbrane. Každý v Božom kráľovstve má špeciálne povolanie, pomazanie.  

A tak si Dávid vzal do ruky palicu, vybral z potoka päť hladkých kameňov, vložil ich do kapsy medzi pastierske náčinie, ktoré mal, vzal si do ruky prak, a tak sa približoval k Filištíncovi. Keď Goliáš uvidel Dávida, pohrdol ním, lebo bol len mladíkom červenolícim a pekným na vzhľad. Povedal Dávidovi: „Čo som ja pes, že ideš proti mne s palicou?” Vlastne mu povedal, že nemá šancu vyhrať, a potom ho ešte preklínal a vyhrážal sa: „Len poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeskému vtáctvu a poľnej zveri!” Goliáš sa snažil paralyzovať Dávida strachom, taktika, ktorá dobre fungovala na ostatných Izraelcov. Dávidova odpoveď? „Ale ja idem k tebe v mene Hospodina mocností, Boha izraelských šíkov, ktorého si ty potupoval.” Dávid dobre vedel, že tento boj je Hospodinov, poznal Božie srdce a tak mohol smelo vyhlásiť: „Dnes ťa Hospodin vydá do mojich rúk, zrazím ťa a zotnem ti hlavu.” Aha, Dávid mal už plán! Nebeskú stratégiu! Hospodin mu práve včas zjavil, akú taktiku boja má zvoliť. Pretože Dávidove úmysly boli čisté: „aby celá zem poznala, že je Boh v Izraeli. A aby sa celé toto zhromaždenie dozvedelo, že Hospodin nevyslobodzuje mečom a kopijou, lebo toto je Hospodinov boj, On vás vydá do našich rúk.”

Potom Dávid RÝCHLO vybehol zo šíku proti Filištíncovi. Cítil Božiu prítomnosť a pomazanie, a tak tento moment rýchlo využil. Všetko sa potom už udialo veľmi rýchle – Dávid vybral kameň z kapsy, hodil ním z praku a trafil Filištínca do čela, takže padol tvárou na zem. Potom sa Dávid postavil nad Goliáša, vzal jeho vlastný meč a odťal mu ním hlavu. Keď Filištínci videli, že silák je mŕtvy, dali sa na útek. Saul vtedy ešte ani netušil, že Boh si Dávida vyvolil za nového kráľa Izraela. Muža podľa Jeho srdca.  

Samotný súboj trval možno 5 minút, súboj, o ktorom ešte dnes celý svet rozpráva. Ale často pritom zabúdame na prípravnú fázu boja. Dávid bol verný pastier, príkladne sa staral o svojich pár ovečiek, a popritom dostával potrebné lekcie boja priamo od Boha. Veľa času trávil hrou na lýre a tak denne chválil Boha a pozoroval Jeho dokonalé stvorenstvo. Cez tie roky bolo Dávidovo srdce formované a pripravované na väčšie veci.   

Veľmi intenzívny bol aj čas bezprostredne pred súbojom. Keď Dávid vystúpil z radov, odvážne prehlasoval pravdu, neurazil sa, keď ho iní osočovali, neustúpil, keď ho zastrašovali, nestratil cieľ z očí, pamätal na Božie zasľúbenia, a tak jeho srdce ostalo čisté. Táto fáza je kritická! Potom súboj sám o sebe už bude rýchly a ľahký. Pretože všemocný Boh bojuje za teba. Aby bola zjavená Jeho sláva celému stvorenstvu.