H ľadanie pokladu

Už ako teenager som milovala hru Hľadanie pokladov, ktorú sme hrávali počas našich pravidelných stretnutí dorastu evanjelickej cirkvi. Mali sme úžasných mladých vedúcich, ktorí s nadšením investovali do detí. Nemuseli sme sedieť na jednom mieste, ale hľadali sme skryté poklady, väčšinou indície, ktoré nás postupne viedli k cieľu, po celom meste, v parkoch, na uliciach. Ale až o mnoho rokov neskôr som dostala šancu pochopiť Božiu perspektívu tejto hry.

Počula som mnoho príbehov o kresťanoch, hlavne z USA, ktorí sa pravidelne venovali Hľadaniu pokladov, oslovovali a modlili sa za ľudí, ktorých im Boh posielal do cesty. Takže keď moja kamarátka z Texasu prišla ku mne, chcela som to bezpodmienečne vyskúšať. Bola som celá natešená, keď súhlasila, a už som sa nemohla dočkať nasledujúceho dňa. Prebudila som sa ako prvá! Vďaka Ti Pane! Chcela som byť totiž prvá, kto si bude pýtať konkrétne pokyny. Tak som sa snažila byť veľmi potichu, aby som nezobudila ostatných a začala sa modliť, pýtala si, aby mi Pán ukázal, čo pripravil na dnešný deň. Zrazu som pocítila ostrú bolesť v pravom lýtku. Najprv som si myslela, že mi ten zlý chce odviesť pozornosť, ale vtom som si uvedomila, čo som si pred chvíľou pýtala. Pokyny. Je možné, Pane, že chceš, aby sme sa modlili za niekoho s bolesťou v pravom lýtku? V tom momente tá bolesť zmizla. Aha, práve som dostala prvú indíciu! Krátko na to sa prebudili ostatné dievčatá. Tak sa začala obvyklá rutina: 4 dievčatá, jedna kúpeľňa, káva, raňajky, pokec a potom konečne sme začali spolu chváliť a modliť sa.

Mali sme pustené len CD s chválami a v jednej chvíli sme všetky začali spontánne spievať, každý robil niečo iné. Úprimne povedané, neznelo to veľmi pekne a ani trochu to neladilo. Ale vtom som začula nové hlasy, ktoré dokonale zaplnili medzery v našich chválach. Úžasné, pomyslela som si, moja kamarátka musela chodiť na nejaké špeciálne hodiny spevu, fakt sa veľmi zlepšila.  Ale uvedomila som si, že tých hlasov bolo viac... Dobre teda, tak to musí byť to cédéčko. Ale počkaj, toto CD som počula aspoň stokrát, tieto hlasy tam predtým určite neboli. Aha, konečne ma napadlo: je to akoby nebeský zvuk, žeby sa anjeli pridali k našim chválam? Otočila som sa a moja kamarátka mi to potvrdila, videla ako anjeli cez chodbu vošli do obývačky a začali s nami uctievať.. Bolo to tak nádherné, tak pokorujúce, že neboli odradení našou nedokonalosťou, ale pritiahnutí naším úprimným plačom srdca a hladom. Keď počujete tie hlasy, jednoducho viete, že sa niečo už začalo diať. Potom sme sa modlili, pýtali si ľudí, miesta, znamenia a slová poznania. Moja nemecká kamarátka videla osobu s barlami a psom po pravej strane, moja sestra videl žltú tabuľu, moja kamarátka z Texasu a ja sme videli vlaky a železničnú stanicu. Tak sme vyrazili naplnené Duchom svätým, plné očakávania, čo sa bude diať. Po ceste sme sa krátko rozprávali s niekoľkými ľuďmi a nastúpili na metro. Moja kamarátka oslovila 14ročného chlapca, ktorý sedel vedľa nej. Prekladala som do nemčiny a myslela si svoje: horšie si už nemohla vybrať.. Bude mu to celé trápne a okamžite odíde. Krátko sa s ním zdieľala o snoch, že sú jeden zo spôsobov ako Boh s nami komunikuje a potom sa ho opýtala, či má niečo, za čo sa môžme modliť. A on povedal, že áno! Za lepšie výsledky v škole a nech sa mu ľahšie učí. Takže sme sa pomodlili, zatiaľ čo pár sediaci nám oproti, sa na nás celý čas díval, ako keby sme boli duchovia. Tak sme sa začali s nimi rozprávať, boli to veriaci z Poľska, na ceste do svojho zboru. Povedali nám, že ešte nikdy nikoho nevideli sa tak otvorene zdieľať o Ježišovi. Páčilo sa im to! Skôr než sme museli vystúpiť, stihli sme sa spriateliť, boli sme ako rodina, podporujúca a milujúca sa navzájom. A Boh na toto všetko potreboval asi 15minút!

Tak sme dorazili na hlavnú stanici vo Frankfurte. Začali sme hľadať niekoho alebo niečo, čo by zodpovedalo našim indíciám. A vtom sme ju zbadali! Stála pod veľkou žltou tabuľou, opretá o barle, so psom po pravej strane a ortézou na pravom lýtku. Bum, explózia viery! V tom momente sme vedeli, že bude uzdravená! Stála uprostred skupinky mladých ľudí. Prišli sme k nej, predstavili sa a spýtali, či má bolesti v pravej nohe a ona potvrdila ostrú bolesť v pravom lýtku. Mala nehodu a kosti sa nezhojili správne, trpí bolesťmi už viac ako mesiac. Okamžite súhlasila s modlitbou za uzdravenie, a tak sme šli na kolená, dotkli sme sa jej lýtka a modlili jednoduchú modlitbu za uzdravenie, prikázali sme kostiam, aby boli obnovené, vyrovnané v mene Ježiš. Spýtali sme sa jej ako sa cíti. Povedala, že je to lepšie, ale že ešte cíti miernu bolesť. Dobre teda, ešte raz na kolená! Tak sme aj urobili, keď ona zrazu uprostred modlitby vykríkla a urobila niekoľko rýchlych krokov dozadu. So šokovaným výrazom na tvári takmer kričala: to čo bolo? Vysvetlili sme jej, že Pán Ježiš ju uzdravil, a ona skončila v slzách. Bolo to akoby sa práve nad nami otvorilo nebo... A nasledovalo niečo veľmi zvláštne. Ľudia stojaci okolo, začali prichádzať ku nám s prosbou o modlitbu! Dokonca aj ľudia v McDonalde nás skrze okná pozorovali.

Ako prvé k nám prišlo dievča, priateľka dievčiny so psom, a požiadala nás pomodliť sa za jej mamku, ktorej ten týždeň diagnostikovali leukémiu. Ako ďalší prišiel mladý muž, ktorý veľmi chcel ísť do USA, aby aspoň ešte raz videl svojich starých rodičov. Zrazu som zbadala v rohu pri obchode stáť staršiu pani, ktorá nás veľmi sústredene pozorovala. Išla som  k nej a spýtala, či sa môžem za ňu modliť.  Hneď sa rozplakala a povedala, že o svojom synovi už viac ako rok nič nepočula a obáva sa, či je ešte nažive. Tak som sa modlila za jej strateného syna. Mnoho ľudí nás oslovilo, ale niekoľkí od nás doslova utekali. Rozhodli sme sa modliť za všetkých ľudí s barlami, takže keď sme zbadali staršieho muža o barlách s veľmi smutnou tvárou, zastavili sme ho.  Nerozumel nám ani slovo, skúsili sme päť rôznych jazykov, nič. Tak sme použili gestá a zvuky, a on nakoniec rozpačito súhlasil s modlitbou. Modlili sme sa a cítili pohyb v kolene. Jeho výraz sa postupne menil, bolo to akoby ste zapli žiarovku a jeho tvár sa celá rozžiarila, mal nádherný úsmev od ucha k uchu. Bol šťastný, bolesti zmizli,  vyobjímal nás a vybral sa opačným smerom ako prišiel. Z diaľky sa ešte obzrel a zdvihol svoje barle vysoko nad hlavu. Bolo to krásny príklad toho, ako po stretnutí s Ježišom sa ľudia otočia a vykročia novým smerom. Keď zakúsia Jeho Lásku a Dobrotu, už nechcú, nemôžu žiť tak ako predtým. Po tomto som sa rozhodla, že je čas na kávu a hádajte čo! V kaviarni nás čakali ďalšie nadprirodzené stretnutia, jedno z nich viedlo k nádhernému oslobodeniu mladého dievčaťa, ktoré sa práve vrátilo z misie v Ázii, ďalšie k  priateľstvu, ktoré trvá dodnes. Bolo to tak ohromujúce, že som musela Bohu pripomenúť, kde sme! Pane, my nie sme v Afrike, ani v Ázii, toto je Frankfurt, Nemecko!

Ale Všemocný Boh je len jeden, Jeho moc je rovnaká v Afrike, Ázii, Amerike alebo Európe. On sa nikdy nezmení, On je jediná nemenná konštanta! Haleluja! Keď som začala premýšľať o tom, kedy a s kým zorganizujem ďalšie hľadanie pokladu, uvedomila som si, že takto nie. Že to nebol účel tejto skúsenosti. Túžim z celého srdca po tom, aby môj každý jeden deň bol hľadaním pokladu! Chcem, aby to bol môj životný štýl! Pane, je to tak nádherné, že nechcem žiť bez toho, aby som videla Tvoje drahé deti dotknuté Tvojou Láskou! Každý deň! Pomôž mi prosím prinášať Tvoju Lásku, Pokoj a Múdrosť do každej situácie! Pre Tvoju Slávu!