Ži naplno!

Musí sa dať viac! Musí existovať spôsob, ako priniesť Boha viac do môjho každodenného pracovného života! Bola som unavená z týchto dvoch mojich identít: moje lepšie ja, užívajúce si Božiu prítomnosť doma, na konferenciách v mojich kresťanských kruhoch, a potom moje druhé ja, na mojom pracovisku. Často vystresovaná, netrpezlivá, kritizujúca mojich kolegov... Môj problém nebol priznať sa, že som veriacou, ale hektické pracovné tempo mi pripomínalo skôr boj o prežitie, sústredila som sa na dokončenie jednej úlohy za druhou. Pripadalo mi akoby som nemala žiaden čas NAZVYŠ myslieť alebo hovoriť o Ježišovi. Po dlhom dni na jednotke intenzívnej starostlivosti som bola rada, keď všetci moji pacienti prežili, misia splnená. A ešte jedna vec. Pracujem v Nemecku. Nevyrastala som tu, ani som tu neštudovala, a ani jazyk som dokonale neovládala. Necítila som sa pripravená, nerozumela som mnohým kultúrnym rozdielom a učila som sa za pochodu. Po neočakávanom povýšení som z...

To nie je možné! Už šiesta viróza v rade! Od novembra do marca som sa cítila byť neustále chorá. Akonáhle som pocítila zlepšenie a začala sa tešiť na šport, prišlo to znova, bang! Ďalšia infekcia, opäť bolesti v hrdle, strata hlasu, nos ako vodovod a ten nekonečný kašeľ... Pane, už to trvá päť mesiacov.. Je to vyčerpávajúce.. Ale odmietala som spomaliť, veľa som cestovala, mala rôzne stretnutia, do toho aj fyzicky pracovala... Zaumienila som si nevzdať sa, a povedala si: nenechám si ukradnúť nič z toho, čo má Boh pre mňa v tento čas pripravené! Ale bola som unavená, cítila som sa prevalcovaná, moja radosť bola menšia a menšia. Čo robím zle, Pane? "Začni sa postiť" bola odpoveď, ktorú som dostala.   Čože? Nemohla som tomu uveriť! Pôst, teraz? Som predsa chorá! Potrebujem dobrú stravu, veľa vitamínov, to jedlo bolo aspoň akou-takou útechou, myslela som si. Ale naučila som sa nediskutovať keď Boh prehovorí. Dobre teda, poslúchnem. Budem sa postiť, ale ak skolabujem, alebo...