Prvé plody

Musí sa dať viac! Musí existovať spôsob, ako priniesť Boha viac do môjho každodenného pracovného života! Bola som unavená z týchto dvoch mojich identít: moje lepšie ja, užívajúce si Božiu prítomnosť doma, na konferenciách v mojich kresťanských kruhoch, a potom moje druhé ja, na mojom pracovisku. Často vystresovaná, netrpezlivá, kritizujúca mojich kolegov... Môj problém nebol priznať sa, že som veriacou, ale hektické pracovné tempo mi pripomínalo skôr boj o prežitie, sústredila som sa na dokončenie jednej úlohy za druhou. Pripadalo mi akoby som nemala žiaden čas NAZVYŠ myslieť alebo hovoriť o Ježišovi. Po dlhom dni na jednotke intenzívnej starostlivosti som bola rada, keď všetci moji pacienti prežili, misia splnená. A ešte jedna vec. Pracujem v Nemecku. Nevyrastala som tu, ani som tu neštudovala, a ani jazyk som dokonale neovládala. Necítila som sa pripravená, nerozumela som mnohým kultúrnym rozdielom a učila som sa za pochodu.

Po neočakávanom povýšení som začala viesť malé oddelenie v nemocnici a vedela som, že bola daná autorita nad týmto miesto, nielen profesne, ale aj duchovne. Tak som chcela spravovať to,čo mi bolo zverené, múdro.

Našťastie náš pastor mal niekoľkoročné skúsenosti ako ošetrovateľ v nemocnici, takže som sa ho spýtala, ako by som mohla viac priniesť svoju vieru na pracovisko, kedy sa môžem modliť za pacientov, ako naložiť s kultúrnymi rozdielmi. To, čo mi odpovedal, zmenilo môj život: "Nemôžeš chodiť do práce nepripravená. Vstaň o hodinu skôr, nechaj sa plniť Duchom Svätým hneď zrána, modli sa, chváľ Ho, čítaj Božie Slovo. Pýtaj sa Ho konkrétne, čo chce skrze Teba ten deň urobiť, takže keď budeš danej osobe alebo situácii čeliť, budeš pripravená a budeš vedieť, čo máš robiť." Poďakovala som sa za skvelú radu, ale vo vnútri som si pomyslela: výborne, tak teraz môžem namiesto o šiestej začať vstávať o piatej ráno! Úžasné! Ale bola som zvedavá, musela som to vyskúšať! Nebolo to jednoduché, prvý týždeň sa mi podarilo vstať skôr asi len dvakrát, potom to bolo každý druhý deň, ale po niekoľkých týždňoch som si všimla niečo pozoruhodného. Dni, ktoré sa mi podarilo vstať boli omnoho lepšie! Začala som cítiť, že už sa nechcem vrátiť do mojej starej rutiny. To, čo som tie rána zažívala bolo tak vzrušujúce, osviežujúci, plné života a radosti. Večer som sa už nevedela DOČKAŤ rána, a väčšinou som sa prebudila sama ešte predtým, ako zazvonil nastavený budík. Najprv som pozvala Ducha Svätého a poprosila Ho, aby čítal som mnou bibliu a odhaľoval mi Božie tajomstvá. A Slovo ožilo! Pripadalo mi to, akoby som naživo počúvala Pána Ježiša hovoriť, Jeho slová presne namierené do môjho života, mohla som objavovať nové pravdy. Asi po pol hodine, keď už moja izba bola nasýtená Božou Prítomnosťou, som sa začala modliť a dávať Mu môj deň, moje ruky, moju myseľ, moje myšlienky, pocity, moje ústa, uši. Často som počas modlitby videla tváre rôznych ľudí, niektoré z mojej práce, iné zas nie, niekedy mi Boh len pripomenul, že mám byť trpezlivá, a inokedy na mňa vylial tak hlboký Pokoj, že som cítila ako steká na mňa ako olej.  V tú chvíľu mi bolo jasné, že čokoľvek by sa v ten deň udialo, nestratím svoj pokoj ani cieľ. 

Cestou do práce som si ešte nahlas spievala chvály a keď som vstúpila na moje oddelenie, nebola som sama. Božia Prítomnosť tam vstúpila so mnou. Zvykla som prichádzať o niečo skôr, aby som mohla NAJPRV stráviť trocha času s mojimi sestričkami. Väčšinou som s nimi zdieľala nedávne zážitky s Pánom, a bola som prekvapená, aké otvorené a hladné boli! Vždy chceli počuť viac a neskôr som zistila, že tieto príbehy rozprávali ďalej svojim kolegyniam a priateľkám. Naši pacienti začali cítiť zmenu atmosféry. Začali hovoriť: Ach, tu je tak dobre a všetci ste takí priateľskí, už sa tešíme na ďalšiu kontrolu. Kresťania začali sami od seba hovoriť o svojej viere, jedna pani zrazu počas ultrazvukového vyšetrenia pocítila neuveriteľnú silu vychádzajúcu zo mňa, jeden muž videl ako mi uprostred kontroly stimulátoru žiari tvár. Ja som sa sústredila na vyšetrenia a nebola som si vedomá toho, čo sa deje. Zaviedla som si taký zvyk, pýtať sa Ducha Svätého, čo mám robiť, zakaždým, keď som si nebola istá, a On mi vždy dal perfektnú odpoveď. Naučil ma veľa o lžiach, ktorým moji pacienti verili, a tak som jednoducho mohla prehlasovať opak, teda pravdy do ich životov. Naučil ma, že ľudia komunikujú nielen na úrovni tela a duše, ale aj ducha. Každá ľudská bytosť má ducha. Veď sme boli stvorení na Jeho obraz! A aj v prípade, keď duch je podvyživený, slabý alebo drieme, je stále tam! Takže ten krátky čas, čo som mala pre pacientov, som sa naučila udržiavať očný kontakt, rozprávať sa s nimi, a súčasne sa v duchu modliť, oslovujúc a volajúc k životu ich ducha. Väčšinu času to boli slová života, povzbudenia, nádeje, potvrdenia, že na nich záleží a že majú poslanie, ktoré majú naplniť. Mnohokrát som musela niektorých pacientov presvedčiť, že ich srdce je zdravé (som kardiológ), a že je to ich duša, ktorá potrebuje uzdravenie, že by sa mali lepšie starať o seba a viac sa radovať z toho, čo majú. Ešteže inšpirácia Ducha Svätého nemá hranice! Mojou odmenou bolo vidieť týchto ľudí odchádzať z mojej ambulancie s úsmevom na tvári, s nádejou, že nikdy nie je príliš neskoro na nový začiatok.     

V Prísloví 18:20,21 stojí: Z ovocia úst sa sýti vnútro človeka, úroda pier ho nasýti. Smrť a život sú v moci jazyka, tí, čo ho milujú, najedia sa jeho plodov.

Som ohromená z plodov, ktoré pochádzajú z ranného času stráveného s Pánom. Som presvedčená, že prvé ranné hodiny nesú špeciálne pomazanie. Boh mi pripomenul princíp desiatkov. Aj keď ho poznáme hlavne z finančného hľadiska, verím, že máme vracať Bohu aj desiatky z nášho času. Buďme úprimní, čas je v u nás v západnej kultúre mnohokrát cennejší ako peniaze. Podľa starého zákona máme dávať desiatky pôdy (Lev 27:30), stáda alebo kŕdľa (Lev 27:32), prvorodených zasvätiť Pánovi, vrátiť Bohu desiatky z obilia, vína, oleja (Deut 14:23). Tak prečo nie čas? V Deuteronomiu 26:2 stojí: vezmi PRVOTINY zo všetkých plodín... Keď som sa snažila dať Bohu zbytky môjho času, zbytky mojej energie, zbytky môjho dňa, nikdy to nefungovalo. Ale akonáhle som Mu začala dávať to najlepšie, On to poctil veľmi extravagantným spôsobom. V duchovnom svete dávanie desiatkov uvoľňuje niečo, čo mení tvoje srdce až kým Mu nechceš dať VŠETKO! A to je to, na čo si novozákonný Ježiš nárokuje: chce CELÉ tvoje srdce, CELÚ tvoju myseľ, VŠETKY tvoje dni, VŠETKY tvoje peniaze, VŠETKY tvoje schopnosti. Pretože ťa chce CELÉHO pre seba, vlastne práve teraz čaká, či prídeš a budeš s Ním! Budeš?