Ja vidím! (Uzdravenie I)

Uzdravenie je pre mňa nekonečná, z veľkej časti ešte nepreskúmaná oblasť, plná záhad, ktoré potrebujú byť objavené. Milujem rôzne spôsoby, akými môže Boh liečiť a zakaždým ma to udivuje tak, ako by to bolo po prvýkrát... Je mnoho príbehov, ktoré by som rada vyrozprávala, ale rada by som začala tými, ktoré som zažila na vlastnej koži. Ako správny vedátor som si vždy som si myslela, že najprv by sme mali vyskúšať metódu alebo liek sami na sebe predtým, ako ho použijeme na našich pacientoch.

Moje prvé osobné uzdravenie nepatrilo medzi tie typicky nadprirodzené úkazy, ale aj napriek tomu je pre mňa až dodnes jedným z najväčších zázrakov!  Od detstva som mala slabý zrak, náhodne sa to objavilo až v rámci preventívnej prehliadky v škole, keď mi bolo asi 8 rokov. Už vtedy mi bola diagnostikovaná krátkozrakosť s dioptriami -4. Nikto nerozumel, ako som mohla tak dlho fungovať, mať dobré výsledky v škole, nikdy sa nesťažovať. No ja som si myslela, že to bolo normálne, jednoducho som nevedela, že sa dá vidieť lepšie, ostrejšie.

Od tej doby som bojovala s hrubými okuliarmi, ktoré mi vždy padali na špičku nosa, boli večne špinavé, decká v škole sa mi vysmievali, ale najhoršie na tom bolo to, že môj zrak sa každým rokom zhoršoval a lekári nemohli nič robiť. Ako dieťa som sa začala tajne pripravovať na to najhoršie, na úplnú stratu zraku. Takže som sa začala učiť pohybovať sa doma so zavretými očami, počítala schody na každom poschodí, až som nakoniec usúdila, že by to bolo znesiteľné, ak len budem môcť naďalej čítať. Moja veľká úľava prišla s kontaktnými šošovkami, ktoré som začala nosiť, keď mi bolo asi 13. Konečne som bol schopná užívať si športy bez obmedzenia - plávanie, tanec, korčuľovanie. Medzitým som sa modlila za uzdravenie, vyskúšala rôzne metódy, ako napr. očnú gymnastiku a rôzne výživové doplnky, ale nič nepomáhalo.


Po asi 15 rokov nosenia šošoviek sa mi v oboch očiach začali pravidelne objavovať zápaly, v tom čase som už mala -13 dioptrií. Bola mi doporučená nová metóda, operácia, pri ktorej sa na mieru vyrobené dioptrické šošovky implantujú do prednej očnej komory. Predstavte si moje vzrušenie, keď som zistila, že tento zákrok mi môže zabezpečiť takmer dokonalý zrak!! Samozrejme, že  je tu aj riziko komplikácií, informovaný súhlas obsahoval aj možnosť úplnej straty zraku, ale ja som sa sústredila na tú šancu byť úplne uzdravená, nemusieť už nosiť okuliare alebo šošovky. A tak aj napriek obavám rodiny som to s radosťou podpísala. Musela som podstúpiť toto riziko, inak by som nikdy nezistila ako by to mohlo dopadnúť. A očakávala som perfektný výsledok! A viete ako to dopadlo? Už dva dni po operácii bol môj zrak ostrý ako ešte nikdy predtým, žiadna infekcia, žiadne komplikácie. Myslím, že som bola najšťastnejší a najvďačnejší pacient, akého na oddelení za poslednú dobu mali.

Až do dnešného dňa (operácia bola pred siedmimi rokmi) nepotrebujem žiadne okuliare, žiadne šošovky, môj zrak je ostrý, moje oči sú plné života a nevychádzam z úžasu. Som vďačná za takýto pokrok v medicíne, za ľudí, ktorí venovali svoje životy výskumu, ale pre mňa bude toto uzdravenie stále zázrakom zhora.