Moje Slovo (Uzdravenie III)

Pán mi dal počas môjho výletu v Anglicku úžasnú lekciu. Po prechádzke popri rozbúrenom mori som sa ďalšie ráno prebudila s bodavou bolesťou a rozmazaným videním v ľavom oku. Kontrola v zrkadle, oko červené, nepochybne riadne zapálené. Niečo podobné sa mi stalo pred 4 rokmi a liečilo sa to takmer 3týždne s kortikoidovými očnými kvapkami plus pravidelné kontroly k vylúčeniu postihnutia rohovky..   Skvelé, a to je len začiatok môjho vytúženého výletu! Pane, ja tu nepôjdem k lekárovi, bolo by to príliš zložité... Čo mám robiť? "Máš predsa kortikoidy so sebou" počula som. A súčasne som vedela, že 20mg Prednisolonu po dobu troch dní bude stačiť. Ani sama som nevedela, aké tablety mám so sebou, nakoniec som našla dostatok potrebných tabletiek (zabalené najmenej rok predtým!) v mojej kozmetickej taške. Polhodinu po užití prvej tabletky všetky príznaky zmizli, nepreháňam!  Nemohla som tomu uveriť! Ďalšie dva dni som užívala jeden pilulku denne a všetko bolo v poriadku. Vďaka Ježiš!

Na konci môjho pobytu sa príznaky objavili znova. To nemôže byť pravda! Čo robiť, Pane? A prišla jednoduchá odpoveď: "Modli sa!" Zostala som zaskočená: „ale minule si povedal... " Zrazu som si uvedomila, čo robím. Zastavila som sa a povedala: V poriadku Pane, budem sa modliť. Tak som sa modlila za moje oko, prehlasovala uzdravenie, život, celistvosť, a žehnala mu v mene Ježiš. Taká rýchlovka. Potom som akosi na oko zabudla, a ako som sa večer odličovala, skontrolovala som ho v zrkadle. Žiadne známky zápalu, žiadne bolesti, videnie ostré. Haleluja! Tak som sa naučila, že ten istý problém v rôznych obdobiach môže mať rôzne riešenia. Je nutné, aby sme zakaždým pýtali nášho nebeského Otca, nech nám ukáže, čo robí. Ako Ježiš povedal v Jánovi 5:19: Syn ne­môže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svoj­ho Ot­ca, lebo čokoľvek on činí, to podob­ne činí aj Syn.…

Tento príbeh z vianočného obdobia zahŕňa celú moju najbližšiu rodinu (mamku a dve sestry). Po sviatkoch sme navštívili známych, ktorí nás už deň predtým varovali, že ich štvorročný synček jednorázovo zvracal, inak nikto v rodine chorý nebol, že sa asi nejedná o nič vážne. Nerobili sme si žiadne starosti, chceli sme túto rodinku konečne vidieť. Mali sme spolu dobrý čas, deti sa vyšantili, a vyzerali úplne zdravo. Ale nasledujúci deň... Bola som prvá, tajne som zvracala už večer, hanbila som sa ale priznať, aby to nevyzeralo, že som sa prejedla. Šla som si ľahnúť, ale o dve hodiny ma zobudila silná nevoľnosť. Ani po opakovanom zvracaní som nepociťovala ani tú najmenšiu úľavu, a v priebehu noci začali mať rovnaké príznaky obe sestry aj mamka.

Môj stav sa rýchlo zhoršoval až natoľko, že aj minimálny pohyb hlavou ma donútil utekať na WC. Všetko sa so mnou točilo, vôbec som sa nemohla hýbať a ešte k tomu ma veľmi mrzelo, že ako lekárka nie som v stave sa postarať o ďalších troch chorých rodinných príslušníkov. A naša mamka mala letieť naspäť domov za menej ako 36 hodín! Vtom som počula jasnú inštrukciu zhora: „Moje Slovo je tvoj liek”.

Takže snažiac sa vôbec nepohnúť hlavou, som nahmatala niekde môj telefón, otvorila aplikáciu Biblia a začal čítať tam, kde som deň predtým prestala. Bolo to zázračné, s každou prečítanou kapitolou som cítila ako sa mi vracia sila, pokoj, a hlavne istota, že o chvíľu sa toto všetko  skončí. Po asi dvoch hodinách čítania som sa postavila na nohy, povzbudzujúc všetkých, že to už dlho nepotrvá. Mamke som napichla dve infúzie (ktoré našťastie neboli použité počas mojej poslednej misijnej cesty), pomodlila som sa za všetkých, k večeru šla kúpiť nejaké sucháre a Colu a donútila všetkých, aby sa osprchovali. Ráno sme sa všetci cítili dobre, samozrejme slabšie než normálne, ale dobre, a naša mamka zvládla let domov bez ďalších komplikácií.

Jeho Slovo je naozaj tá najlepšia medicína!