Ži naplno!

Po dvoch rokoch modlenia sa za vlastnú skupinku sa mi to splnilo! Nadprirodzeným spôsobom. Zistila som, že môj zbor vo Wiesbadene už dlhšiu dobu hľadal miesto, kde začať novú skupinku. Aby   ľudia žijúci vo Frankfurte nemuseli dochádzať a mohli sa stretávať vo vlastnom meste. Potom prišla výzva, či by som mohla tú skupinku viesť. Áno! Mala som veľký rešpekt, bola som súčasťou viacerých modlitebných skupiniek, od svojich asi 13 rokov a veľmi som si vážila všetkých vedúcich, obdivovala ich múdrosť a spôsob, akým milovali ľudí. Mám na to? Určite nie! Ty ma poznáš ma, Pane, zvládnem to iba v prípade, ak ma povedieš Ty sám! Chcem aby si viedol Ty, Duchu Svätý! Zakaždým, keď sa stretneme! Zakaždým! Nie z mojej vlastnej sily. Netúžim po diskusnej skupine, Pane, chcem tu mať rodinu. Takže, výzva prijatá. Zakaždým som šla na kolená, keď som pripravovala program skupinky, a pýtala sa Pána, čo chce robiť. A vždy som dostala odpoveď! Zakaždým! Prvé témy boli o pokání, ...

Úprimne, nebol to dobrý štart. Keď som konečne dorazila na misijnú školu do kempu v Johannesburgu o deň neskôr, pretože môj let bol prebookovaný, zistila som, že som pridelená do ´Domu Uzdravenia´. To znamenalo, že všetci s medicínskym vzdelaním bývali spolu a mali prebrať lekársku starostlivosť o   ostatných študentov (asi 200 ľudí). Dokonca sme mali aj pohotovostný telefón a striedali sa každý deň v službách. Také sklamanie pre mňa! Pane, však si vedel, že som si chcela dať prestávku od medicíny... Práve som si dokončila atestáciu a po 8 rokov práce väčšinou na jednotkách intenzívnej starostlivosti som túžila po pauze. Ani vo sne by ma nenapadlo, že tu v Afrike budem mať služby na telefóne! Ďalšie sklamanie prišlo, keď som zistila, že najhlučnejšia osoba v celej škole je tiež v mojom dome a dokonca si postavila stan hneď oproti môjmu! Celú cestu v autobuse z letiska som sa modlila, len aby táto osoba nebola v mojej skupine. A práve ona bola počas ďa...