Nikdy nevieš!

Po dvoch rokoch modlenia sa za vlastnú skupinku sa mi to splnilo! Nadprirodzeným spôsobom. Zistila som, že môj zbor vo Wiesbadene už dlhšiu dobu hľadal miesto, kde začať novú skupinku. Aby  ľudia žijúci vo Frankfurte nemuseli dochádzať a mohli sa stretávať vo vlastnom meste. Potom prišla výzva, či by som mohla tú skupinku viesť. Áno! Mala som veľký rešpekt, bola som súčasťou viacerých modlitebných skupiniek, od svojich asi 13 rokov a veľmi som si vážila všetkých vedúcich, obdivovala ich múdrosť a spôsob, akým milovali ľudí. Mám na to? Určite nie! Ty ma poznáš ma, Pane, zvládnem to iba v prípade, ak ma povedieš Ty sám! Chcem aby si viedol Ty, Duchu Svätý! Zakaždým, keď sa stretneme! Zakaždým! Nie z mojej vlastnej sily. Netúžim po diskusnej skupine, Pane, chcem tu mať rodinu. Takže, výzva prijatá.

Zakaždým som šla na kolená, keď som pripravovala program skupinky, a pýtala sa Pána, čo chce robiť. A vždy som dostala odpoveď! Zakaždým! Prvé témy boli o pokání, odpustení, potom sme zdieľali a rozoberali svoje obľúbené podobenstvá z Nového a Starého Zákona. Raz ako som sa modlila za skupinku, som vnímala: "Nemáš žiť anonymný život. Povedz im svoj príbeh!" Pomyslela som si, v poriadku Pane, skupina je teraz už stabilnejšia, to zvládnem. Krátku alebo celú verziu? Hádajte, akú odpoveď som dostala 😊

V ten večer prišli štyria noví ľudia. Pane, to nemyslíš vážne! Mám zdieľať najhlbšie zákutia svojho srdca s týmito pre mňa neznámymi ľuďmi? Bola som si istá, že urobím zo seba blázna. Ale tušila som, že On svoj plán nezmenil. Tak som začala rozprávať, otvorene, úprimne, až som narazila na dosť kontroverzné téma, a už som len čakala, kto vstane a odíde ako prvý. Ale na moje veľké prekvapenie všetci počúvali až do konca. Videla som v ich očiach slzy, úžas, aj porozumenie. Vydýchla som si. Nastal prielom, začali sme si dôverovať, zdieľať svoje srdcia, a tak sme sa stali rodinou!

ALE jedna dievčina sa po tomto stretnutí u mňa už nikdy neobjavila. Myslela som si, že som to asi s tou otvorenosťou prehnala, asi to bolo na ňu príliš veľa, možno som predsa nemala povedať všetko. Posielali sme jej naďalej e-maily, ale nikdy nedostali odpoveď. Až o niekoľko mesiacov neskôr.. Dostali sme ďakovný a oslavný mail v Pánovi, v ktorom popisovala svoje nadprirodzené uzdravenie. Totiž na konci každej skupinky sa modlíme za tých, ktorí chcú, a najmä za tých, ktorí potrebujú fyzické uzdravenie. Táto dievčina mala cysty na vaječníku, tak veľké, že lekári vysadili hormonálnu liečbu a už pomaly plánovali operáciu. Písala, že počas modlitby vnímala, ako ju Pán úplne uzdravuje. V deň, keď písala ten mail, bola na kontrole a cysty boli preč! Úplne zmizli! Lekár tomu nemohol uveriť. Aký šok to bol pre mňa! Dovtedy som si bol istá, že som nejakým spôsobom pri nej zlyhala! A pritom sa udialo niečo tak nádherné! Tak veľmi som sa mýlila! Môj pohľad na vec bol tak odlišný od toho Jeho! Uvedomila som si, že niekedy nevidíme za oponu. Isté veci ostávajú v skrytosti a som si istá, že to má vždy dobrý dôvod. On je zvrchovaný. My môžeme vykonať v poslušnosti našu úlohu, urobiť to, čo nám hovorí a dôverovať Mu, že On to dokončí. Boh pracuje neustále, neúnavne! Namiesto obáv môžeme mať istotu, že On vo svojom čase splní všetky svoje zasľúbenia.

Tento príbeh ma naučil viac pokory a skromnosti. Nemusím vidieť hneď celý obraz, nepotrebujem všetko pochopiť a na tejto zemi určite ani nepochopím, ale musím a chcem Ho milovať, počúvať a podriadiť sa Mu. A hlavne vtedy, keď nerozumiem..