Jednoducho prijímaj!

Úprimne, nebol to dobrý štart. Keď som konečne dorazila na misijnú školu do kempu v Johannesburgu o deň neskôr, pretože môj let bol prebookovaný, zistila som, že som pridelená do ´Domu Uzdravenia´. To znamenalo, že všetci s medicínskym vzdelaním bývali spolu a mali prebrať lekársku starostlivosť o  ostatných študentov (asi 200 ľudí). Dokonca sme mali aj pohotovostný telefón a striedali sa každý deň v službách. Také sklamanie pre mňa! Pane, však si vedel, že som si chcela dať prestávku od medicíny... Práve som si dokončila atestáciu a po 8 rokov práce väčšinou na jednotkách intenzívnej starostlivosti som túžila po pauze. Ani vo sne by ma nenapadlo, že tu v Afrike budem mať služby na telefóne! Ďalšie sklamanie prišlo, keď som zistila, že najhlučnejšia osoba v celej škole je tiež v mojom dome a dokonca si postavila stan hneď oproti môjmu! Celú cestu v autobuse z letiska som sa modlila, len aby táto osoba nebola v mojej skupine. A práve ona bola počas ďalších troch mesiacoch prvá, koho som každé ráno videla a počula... Naše miesto na stanovanie bolo z kopca, tak som sa už tešila, ako sa budem noc čo noc šmýkať vo svojom spacáku. A to ani nespomínam vedierkové sprchy a toi-toi záchody.

Asi jediná pozitívna vec na začiatku bola, že som tam mala moju najlepšiu kamarátku, a že sme sa mohli rozprávať po slovensky, bez toho, aby nám niekto rozumel. Tak som sa mohla aspoň slovne vyventilovať, bez toho, aby si to niekto všimol...  

Veľmi som túžila zažiť Boha novým spôsobom, ale neočakávala som, že začne hovoriť už prvý večer. Bolo mi totiž jasné, že môj momentálny postoj vôbec nebol biblický. Napriek tomu som už počas chvál prvý večer silne cítila Jeho prítomnosť a úžasnú slobodu. A vtom som začula Jeho Hlas: "Len prijímaj!" To ma naozaj prekvapilo, namiesto napomínania sa chcel uistiť, že prijmem všetko, čo pre mňa prichystal. Hneď v prvý deň! Večer sa do stanu vrátil iný človek. Už ma netrápila kvalita môjho spánku, nedostatok pohodlia, ani biela hmota bez chuti, ktorú sme mali každý deň konzumovať... Všetko, čo som chcela bolo zistiť, čo má Boh pre mňa pripravené. Tú noc som sa rozhodla. Nebudem nič predstierať, nebude robiť veci len preto, aby si to ostatní ľudia všimli, a budem tráviť toľko času osamote s Ním, ako to len bude možné. Niekedy to znamenalo nepripojiť sa k rôznym voľnočasovým aktivitám, nehlásiť sa do dobrovoľných projektov, vynechať obed alebo večeru, alebo neprekecať hodiny s ostatnými študentmi... Musela som povedať nie niektorým veciam, aby som mohla povedať áno Jemu, čo vlastne bola aj ústredná téma našej školy 😊 a stálo to za to!

Boh ma uzdravoval, utešoval, povzbudzoval, aby som Mu viac dôverovala, dal mi nový domov, nový pohľad na život, novú lásku, radosť, nový oheň. Učil ma trpezlivosti, pokore, vytrvalosti, vďačnosti... Opakovane mi ukazoval, že chce celé moje srdce, a že sa nemusím báť tak urobiť. A tak som sa stala závislou na Jeho prítomnosti, na počutí Jeho hlasu. Zakaždým, keď sme začali uctievať, nebo sa otvorilo dokorán. A ja som prijímala, napĺňala svoje srdce pravdami o Jeho láske, sláve, dobrote, kráse, trpezlivosti. Mohla som si uvedomiť, aká prázdna, hladná a smädná som bola, aký chaotický a nestabilný bol môj duchovný život. Že som sa urazila na Boha, bola vyprahnutá, izolovaná a bála sa budúcnosti.

Ako kresťania sme často tlačení robiť mnoho vecí, slúžiť v zboroch, zúčastňovať sa na rôznych projektoch a aktivitách. Ale nemôžeme dávať to, čo nemáme. Keď nie sme úplne naplnení Jeho láskou a svetlom, nemáme nič, čo by sme mohli dať ostatným. Určite to nie je sebecké alebo neefektívne, ale životne dôležité. Najprv sa naplniť až po okraj, až kým to nebudeme schopní udržať sami pre seba. Až potom môžeme z tejto lásky a svetla rozdávať, a potom opäť prísť k Nemu a načerpať viac. Jeho prítomnosť a Jeho láska je všetko, čo potrebujeme pre službu, a On nám jej chce dať stále viac! Neexistuje žiadny iný spôsob ako byť naplnený, len tráviť čas v Jeho prítomnosti, uctievať Ho v duchu a pravde, všetko Mu povedať a čakať na to, čo nám odpovie. Pretože Jemu na nás záleží! On sa zaujíma o každý detail v našom živote, sme hodní Jeho času, ale On je omnoho viac hoden nášho času. On si zaslúži mať všetky naše dni, naše myšlienky, celé naše srdcia, telá, mysle. Nie je nikto v celom vesmíre, kto nás tak veľmi miluje. Takže stačí prísť k Nemu a prijímať...

„Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.” Ján 10:10  

„Čo máš, čo by si nebol dostal?” 1. Kor 4:7