Ži naplno!

Tento príbeh je pre mňa naozaj vzácny, priam svätý. Už je tomu viac než rok, ale ešte stále stojím   v úžase ako keby to bolo včera. V tom období som viedla malé oddelenie v nemocnici a veľa som sa naučila nie o tom,   ako viesť, ale ako slúžiť iným. Po dvoch rokoch som ale mala pocit, že je čas ísť ďalej. Podľa pracovnej zmluvy som musela ale ešte odrobiť 4 mesiace. To bolo pre mňa sklamaním, pretože to znamenalo pracovať celé leto až konca septembra. Len neskôr som si uvedomila, ako obvykle, že to bolo Jeho časovanie. Vtedy mamka jednej z mojich sestričiek viedla boj so zhubným nádorom mozgu. Rakovina sa rozšírila do celého tela a ona pravidelne upadala do bezvedomia. Moja sestrička mala 40 rokov, bola ortodoxná veriaca, a tak som jej povedala o uzdravovacích bohoslužbách v našom zbore. A naozaj prišli, mamka trpela silnými bolesťami hlavy a hlasná hudba jej nerobila dobre a po krátkej chvíli odišl...

Pane! Viem, že si ten istý Boh v Afrike, Ázii a Európe! Nerobíš rozdiely, môžeš urobiť tie isté zázraky tu vo Frankfurte aké robíš denne v Afrike! Viem, že môžeš! Akurát som sa vrátila z  misijnej školy v Afrike, Mozambiku. A naspäť vo Frankfurte, aby kontrast bol čo najväčší, som začala pracovať na privátnej stanici kardiologického oddelenia.. Súkromní pacienti.. Pane, Ty ma poznáš! Pravdupovediac, nikdy to nebola moja obľúbená skupina pacientov. Ale možno je čas sa niečomu naučiť. Jedného dňa sme prijali na naše pomery nezvyčajnú pacientku. Asi 50-ročná dáma v poslednom štádiu rakoviny pľúc. Choroba sa rozšírila do lymfatického systému, kostí a aj srdca. Keďže onkologické oddelenie bolo plné, a pretože bola privátna pacientka a potrebovala jednolôžkovú izbu,   skončila u mňa.   Bola vychudnutá, krotká, jej pery kvôli nedostatku kyslíka modré. A mala silné bolesti. Aby som bola úprimná, z medicínskej stránky nebola už žiadna nádej. Z jej leká...