Ži naplno!

Odpustenie. Náš lístok k slobode. Keď odpustíme, odstránime okovy, ktoré nás držia v minulosti. Lebo zakaždým, keď sa pokúšame pohnúť dopredu, cveng tých reťazí prebudí staré spomienky. A zranení ľudia zraňujú ďalších. Ako kresťania máme tému odpustenie teoreticky zvládnutú, ale stále je pre nás ťažké odpúšťať dobre. Odpúšťať tak ako Pán Ježiš odpúšťa nám. Dokonca sa to modlíme v Otčenáši: odpusť nám naše viny ako aj my odpúšťame vinníkom svojim. Zvyčajne rýchlo doplním riadok: Pane, prosím nauč ma odpúšťať lepšie. Ak nie sme uzdravení, nie sme schopní naozaj odpustiť. Žijeme v padlom svete, takže denne utŕžime nové rany. Niektoré sú len škrabance, niektoré nám prerazia cez srdce. Niekedy si myslím, že cirkev (nie Cirkev) je špeciálne miesto na trénovanie odpustenia. Pán vo svojej milosti ma začal učiť o odpúšťaní relatívne skoro. Dal mi dve mladšie sestry – dvojičky. Dvojnásobná dávka 😊 Mali ozaj jedinečný dar ma provokovať a zlostiť, ja som si chcela len v...

Od momentu, ako sa dieťa narodí, rodič si je vedomý, že chrániť svojho potomka je základným prejavom lásky. Ak my, Božie deti Bohu dôverujeme, On nás ochráni. Na mojej ceste životom som zažila Jeho ochranu počas štúdií, na mojich pracoviskách, na cestách alebo pri šoférovaní. Ale tento týždeň som akoby odkryla ešte inú dimenziu. Bola som konfrontovaná s niečím, čo určite nebolo správne. A ja som si musela vybrať a prehlásiť pravdu. Nebolo to jednoduché, ale od samého začiatku jasné rozhodnutie. Tomuto som sa nemohla pokloniť. Aj keby ma to stálo moje miesto. Ako som tak premýšľala, ako komunikovať veci, narazila som na príbeh o Danielových priateľoch - Šadrach, Méšach a Abéd-Negó. Žili v kultúre modloslužby, nemorálnych praktík, ale ostali   pevní a verní svojmu Bohu. Tvárou v tvár stáli pred kráľom Nebúkadnecarom, ktorý im prikázal pokloniť sa pred zlatou sochou. Odmietli to slovami: ,,Kráľ Nebúkadnecar, na to ti nemusíme odpovedať ...