Ži naplno!

Len tretí deň môjho pobytu v Nepále som dostala tú otravnú hnačku. Naozaj ma to prekvapilo, bola som si totiž istá, že mne sa nič také nestane. Veď som si dávala pozor na jedlo, umývala ruky s dezinfekčným prostriedkom, pili sme iba balenú vodu. Len raz som zabudla a vyčistila si zuby s nefiltrovanou vodou. No niekedy stačí jedna chyba, aby sa človek dostal do problémov... Ale aj tak som bola odhodlaná, že si za žiadnych okolností nenechám z našej cesty nič ujsť. A moje úžasné kamarátky mi to umožnili. Počas výletov sme museli robiť pravidelné pauzy, neustále hľadali   toalety, keď som skolabovala, držali mi nohy hore.. Pre nich to tiež nebola žiadna zábava. Odkedy som vstúpila do tejto krajiny a tiež uprostred toho, čo sa dialo, som neustále počula ten tichý Hlas, ako sa ma pýta: „Dôveruješ mi? Dôveruješ mi NAOZAJ?“ Dookola to isté... Pomyslela som si, že si nemohol vybrať vhodnejší čas.. Ale Hlas neutíchal, a tak som musela reagovať. Moja duša vykríkla: „Pane, Ty vieš, že Ti ver

Bol to ďalší sparný večer modlitieb a chvál v našom kempe v Johannesburgu.   Pomaly som si začala zvykať na intenzitu chvál, hlasnú hudbu, zmes vôní a nepohodlné sedenie na zemi. Učila som sa sústrediť na Boha aj počas zdravotníckej služby so ´služobným´ telefónom ležiacim hneď vedľa mojej biblie.. Neverila som, že moje lekárske povinnosti ma budú prenasledovať až sem a ešte k tomu mi zúfalo chýbalo trochu súkromia. Po nejakom čase to už išlo veľmi ľahko, Božia prítomnosť bola tak nádherná a hmatateľná, zjavil sa zakaždým hneď, ako sme začali uctievať. Tentokrát som začula Jeho hlas, ako mi hovorí: „Poď domov!" Moja odpoveď bola: „Pane, to vôbec nie je vtipné! Ja už ani neviem, kde je môj domov. Vieš koľkokrát som sa sťahovala za posledných šesť rokov? Päťkrát! Z rodičovského domu som odišla keď mi bolo 16, takže teraz naozaj neviem, aký domov máš na mysli!“   Ale Jeho hlas trval na tom: „Poď domov!" Tak som zavrela oči a začala počúvať. Zrazu som pred sebou uvidela

Pýcha je naozaj veľká téma v mojom živote. Priznávam sa bez mučenia. A z času na čas sa pokúša nepozorovane vplížiť dnu. Ale po svojom boku mám najlepšieho Radcu a Pomocníka, takže akonáhle zabliká varovné svetlo, viem, že sa musím okamžite zastaviť a počúvať, čo mi hovorí. Moju prvú veľkú lekciu o pýche som dostala tesne pred odchodom na misijnú školu v Afrike. Keď som prvýkrát počula Heidi Baker kázať, pochybovala som. Ale veľké ČO AK začalo rásť v mojom vnútri, čo ak to, čo hovorí, je reálne, to by úplne zmenilo môj pohľad na Boha, na kresťanstvo, na všetko! A vedela som, že to musím zistiť sama, či naozaj môžeme poznať Pána Ježiša tak dôverne, či je vôbec možné mať taký blízky vzťah s Bohom Otcom a Duchom Svätým. Na mieste som sa rozhodla ísť do Mozambiku a preskúmať to. O dva roky neskôr všetko do seba dokonale zapadalo, a zdalo sa, že prišiel ten správny čas. Po troch rokoch v Nemecku som konečne mohla atestovať, a platnosť mojej pracovnej zmluvy sa chýlila ku koncu

Veľmi rada trávim čas s deťmi. Ich pohľad na svet je tak nekomplikovaný, tak čistý, tak otvorený. Sú vždy pripravené objavovať nové veci, nikdy nie sú príliš unavené alebo unudené na nové dobrodružstvo. Nedávno som navštívila dobrú kamarátku vo Frankfurte. Ten deň musela vyzdvihnúť svojho 4-ročného synčeka skôr zo škôlky, pretože bol chorý. Doma tvrdo zaspal, mal horúčku 39,5 °C, takže hneď dostal Paralen. Jeho mamina si robila starosti, ich detský lekár bol na dovolenke, jej priateľ pracovne v Londýne a na ďalší deň mala dôležitú schôdzku v práci. A aby toho nebolo dosť, o dva dni plánovali cestovať domov na Slovensko k rodine na veľkonočné sviatky. Akonáhle som prišla, malý sa prebudil a zakričal moje meno. Vyobjímala som ho, pozrela do krku a v duchu sa modlila a žehnala mu. Asi po pol hodine sa úplne prebral a začal sa hrať. Horúčka odišla a už sa nevrátila. Ani na ďalší deň, keď som malého strážila, aby jeho mamina mohla ísť do práce. Mali sme spolu úžasný čas. Keď sme