Verte ako deti

Veľmi rada trávim čas s deťmi. Ich pohľad na svet je tak nekomplikovaný, tak čistý, tak otvorený. Sú vždy pripravené objavovať nové veci, nikdy nie sú príliš unavené alebo unudené na nové dobrodružstvo. Nedávno som navštívila dobrú kamarátku vo Frankfurte. Ten deň musela vyzdvihnúť svojho 4-ročného synčeka skôr zo škôlky, pretože bol chorý. Doma tvrdo zaspal, mal horúčku 39,5 °C, takže hneď dostal Paralen. Jeho mamina si robila starosti, ich detský lekár bol na dovolenke, jej priateľ pracovne v Londýne a na ďalší deň mala dôležitú schôdzku v práci. A aby toho nebolo dosť, o dva dni plánovali cestovať domov na Slovensko k rodine na veľkonočné sviatky. Akonáhle som prišla, malý sa prebudil a zakričal moje meno. Vyobjímala som ho, pozrela do krku a v duchu sa modlila a žehnala mu. Asi po pol hodine sa úplne prebral a začal sa hrať. Horúčka odišla a už sa nevrátila. Ani na ďalší deň, keď som malého strážila, aby jeho mamina mohla ísť do práce.

Mali sme spolu úžasný čas. Keď sme mali dosť kreslených rozprávok, vybrala som jeho detskú bibliu a začali sme ju čítať. Malého fascinovali obrázky vodcov - Adam, Mojžiš, David, Daniel, Peter, Pavol – ukazoval na nich prstom a kričal: toto som ja! Toto som ja! Akurát keď videl obrázok Jonáša v bruchu veľryby tak sa zdržal komentára. Bol zaujatý príbehmi, nadšený z učeníkov – rybárov (momentálne intenzívne prežíva pirátske obdobie) a hlavne z Petra ako kráča po vode a zas vykríkol: to som ja! To som ja! Ešte nikdy nevidel, ani v rozprávke, piráta chodiaceho po mori! Je tak osviežujúce byť s deťmi, vidieť ich entuziasmus a hlad po nových veciach. V Matúšovi 18:3 Ježiš povedal: „Amen, hovorím vám, ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva.“

To, čo ma tento chlapček naučil je také vzácne. Už malé deti majú hlboko vo svojich srdiečkach túžbu vládnuť, viesť ostatných a zažívať nadprirodzené veci. Oni naozaj VERIA, že môžu viesť svoj národ do zasľúbenej Zeme, že sú chránené anjelmi pred ohňom a levmi, že s obyčajným prakom môžu zvíťaziť nad Goliášom, že môžu kráčať po vodách. Veria tomu VŠETKÉMU. Keď sme dočítali posledný príbeh, obrátil bibliu na prvú stranu a prikázal: ešte raz! Moje srdce sa začalo roztápať... Božia prítomnosť bola tak hmatateľná. A potom chlapček niekoľkokrát zopakoval: ty si moja mama! Bolo mi jasné, že on veľmi dobre vie, kto je jeho mama a že na to ani na sekundu nezabudol, ale zároveň cítil aj niečo iné. Existuje ešte iná rodina ako tá naša pozemská. Božia rodina! A ja som naozaj vnímala tú výsadu byť jeho duchovnou mamou. Aké privilégium, aká radosť!

Vo veku štyroch rokov už pochopil dve najdôležitejšie duchovné pravdy! Boh nás stvoril a volá nás, aby sme boli Jeho rodinou. Je krásne vidieť ľudí z celého sveta, z úplne odlišných prostredí ako prichádzajú spolu ako rodina k Nemu, ako padajú múry predsudkov, rasizmu, kultúrnych rozdielov. Koncept rodiny je tak hlboký. Naša identita nie je byť členom cirkvi, kazateľom, vodcom, služobníkom alebo chváličom. My všetci sme bratia a sestry, mamy a otcovia, synovia a dcéry, bratranci a sesternice, tety a strýkovia. A za druhé sme boli stvorení, aby sme s Ním vládli! Navždy!