Dôveruješ Mu?

Len tretí deň môjho pobytu v Nepále som dostala tú otravnú hnačku. Naozaj ma to prekvapilo, bola som si totiž istá, že mne sa nič také nestane. Veď som si dávala pozor na jedlo, umývala ruky s dezinfekčným prostriedkom, pili sme iba balenú vodu. Len raz som zabudla a vyčistila si zuby s nefiltrovanou vodou. No niekedy stačí jedna chyba, aby sa človek dostal do problémov...

Ale aj tak som bola odhodlaná, že si za žiadnych okolností nenechám z našej cesty nič ujsť. A moje úžasné kamarátky mi to umožnili. Počas výletov sme museli robiť pravidelné pauzy, neustále hľadali  toalety, keď som skolabovala, držali mi nohy hore.. Pre nich to tiež nebola žiadna zábava. Odkedy som vstúpila do tejto krajiny a tiež uprostred toho, čo sa dialo, som neustále počula ten tichý Hlas, ako sa ma pýta: „Dôveruješ mi? Dôveruješ mi NAOZAJ?“ Dookola to isté... Pomyslela som si, že si nemohol vybrať vhodnejší čas.. Ale Hlas neutíchal, a tak som musela reagovať. Moja duša vykríkla: „Pane, Ty vieš, že Ti verím!“ A potom postupne som prehlasovala: „Zverujem Ti plne moju rodinu, moju budúcnosť, moju kariéru, moje financie, moje zdravie! Dôverujem Ti celou svojou bytosťou, všetkým čo som a čo mám!" Potom konečne som počula: Takže mi dôveruješ? Lebo Ja dôverujem tebe. A videla som veľmi vzácny poklad vložený do malých ufúľaných detských rúk. Náš Nebeský Otec nám zveril to najcennejšie, čo mal: svojho milovaného Syna. On nám dal Ježiša, aby zaplatil náš dlh a my sme mohli prijať život v Ňom. On nám dal Kríž a jeho Moc do našich malých rúk a povedal: „Zverujem vám to najcennejšie. Vy ste moji vyvolení, moji milovaní, verím vám.“

Hneď som si na niečo spomenula. V jednu sobotu ráno som sa chystala do služby v nemocnici a premýšľala, aké ťažké je pracovať 12 dní za sebou bez jediného dňa odpočinku. Ako som sa tak sťažovala na moju situáciu, uvidela som náhle obraz Ježiša, ako visí na kríži, pozerá sa dole na mňa a hovorí: "Ja som zomrel, aby si ty mohla ísť." Okamžite mi to prišlo ľúto a zahanbila som sa pre to, čo som si myslela, najradšej by som sa niekam schovala. Môj postoj sa radikálne zmenil: „Pane, odpusť, je mi to ľúto, Ty si dokonal plán spasenia, aby my sme mohli ísť a priviesť Ti stratených. Ďakujem Ti, že si si vybral mňa." Aká výsada, pôjdem s radostným srdcom! Tá zmena môjho postoja mi priniesla nečakanú Radosť z toho, že môžem a smiem pre Neho niečo urobiť!

Späť do Pokhary, Nepál. Po tomto stretnutí som strávila večer sama v Jeho Prítomnosti a pretože som bola fyzicky vyčerpaná, mohla som len ležať v posteli, neschopná akejkoľvek aktivity, nevládala som ani spievať ani sa nahlas modliť. Ale uctievala som Ho z celého srdca, z celej mojej sily, bola som tak  pokorená Jeho Láskou a Dôverou. Nasledujúci deň mi už bolo omnoho lepšie, pár dní na to som zažila Nebo a o dva týždne neskôr ma požiadal, aby som dala výpoveď zo zamestnania. Dôveruješ Mu?



Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

H ľadanie pokladu

Obraz
Už ako teenager som milovala hru Hľadanie pokladov, ktorú sme hrávali počas našich pravidelných stretnutí dorastu evanjelickej cirkvi. Mali sme úžasných mladých vedúcich, ktorí s nadšením investovali do detí. Nemuseli sme sedieť na jednom mieste, ale hľadali sme skryté poklady, väčšinou indície, ktoré nás postupne viedli k cieľu, po celom meste, v parkoch, na uliciach. Ale až o mnoho rokov neskôr som dostala šancu pochopiť Božiu perspektívu tejto hry. Počula som mnoho príbehov o kresťanoch, hlavne z USA, ktorí sa pravidelne venovali Hľadaniu pokladov, oslovovali a modlili sa za ľudí, ktorých im Boh posielal do cesty. Takže keď moja kamarátka z Texasu prišla ku mne, chcela som to bezpodmienečne vyskúšať. Bola som celá natešená, keď súhlasila, a už som sa nemohla dočkať nasledujúceho dňa. Prebudila som sa ako prvá! Vďaka Ti Pane! Chcela som byť totiž prvá, kto si bude pýtať konkrétne pokyny. Tak som sa snažila byť veľmi potichu, aby som nezobudila ostatných a začala sa modliť,
Čítať ďalej

Vďačnosť

Obraz
Žijeme v spoločnosti, ktorá nás od raného veku učí: "Máš právo na... Máš právo, aby sa s tebou jednalo férovo, máš právo na vzdelanie, na vyjadrenie vlastného názoru kedykoľvek a kdekoľvek, právo na slušný život, právo na to, naložiť so svojím životom, ako sa ti zachce." Ako som začala pracovať v Nemecku, zdalo sa mi, že mi niečo uniká, že niečomu nerozumiem. Pacientom v nemocnici sa dostalo najlepšej lekárskej starostlivosti, assembly boli liečení podľa najnovších doporučení a väčšinou s veľmi dobrými výsledkami. Ale napriek tomu sa mi zdalo, že nie sú spokojní.. Dokonca aj vtedy, keď dostali najlepšiu jednolôžkovú izbu v nemocnici, s raňajkami dennú tlač, rodinní príslušníci mohli prísť na návštevu kedykoľvek a personál bol veľmi priateľský a milý. Jedna pacientka chcela dokonca od profesora záruku, že sa jej arytmia už nikdy nevráti! Jedného dňa sa mi dostal do rúk lekársky časopis, na ktorého titulnej strane bol nadpis: "Všetci pacienti majú právo byť zdr
Čítať ďalej

Autorita

Obraz
Jedna pieseň hovorí, že Božie Kráľovstvo je hore nohami, celé naopak. Čo má v tomto svete veľkú hodnotu, znamená v Kráľovstve málo alebo vôbec nič. Biblia hovorí, že poslední budú prvými, a že nebeské Kráľovstvo patrí maličkým. Však opakom tmy je svetlo, takže Kráľovstvo svetla je presným opakom tohto sveta. Háčik je v tom, že síce žijeme v padlom svete, ale ako Božie deti máme žiť podľa princípov Kráľovstva.     Niečo málo som sa o tomto naučila skrze praktizovanie autority, ktorá nám bola Bohom daná na našom pracovisku, v rodine, medzi priateľmi. My ľudia obľubujeme autoritu, máme radi, keď nás ostatní berú vážne. Ale vždy nás to niečo stojí. ”Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.” Matúš 20:26-28 Ak chceš mať autoritu v rodine, musíš jej členom slúžiť, milovať ich, byť tam pr
Čítať ďalej