Ži naplno!

„ Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach! ” Mat 5:16 Milujem tento verš celý môj kresťanský život. Dáva nám jednoduchý návod ako svedčiť ľuďom okolo nás. NECH VIDIA vaše dobré skutky a budú oslavovať nášho Otca v nebi. Ale trvalo mi dlho, kým som si uvedomila, že tieto skutky nie sú naše vlastné úsilie a snahy, ale že boli s veľkou starostlivosťou a láskou dopredu Bohom pripravené, možno ešte predtým, ako sme sa narodili!   „ Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil. ” Ef 2:10 V posledných rokoch som sa učila rozdielu medzi svojimi vlastnými skutkami a Jeho skutkami! Aké úžasné zjavenie! Naše vlastné snahy nám môžu dočasne dať pocit uspokojenia, možno aj isté ocenenie od ľudí, ale väčšinou skončíme vyčerpaní a po istom čase dosiahnuté výsledky začnú blednúť až úplne zmiznú... Ale Ním pripravené skutky často prichádzaj

"Ak máte kľúče a nebojíte sa, môžete pristáť kdekoľvek!" Túto vetu povedala Heidi Baker na konferencii v Bratislave a tá ma naozaj donútila premýšľať. Ďalej nám porozprávala príbeh (ach, ako milujem jej príbehy!), ako veľmi drahé lietadlo plné potravín pre chudobných uviazlo v blate v bažine a postupne klesalo ku dnu. Posolstvo bolo, že v každej situácii máme na výber: buď sa zameriame na blato – na náš problém alebo na jedlo – na požehnanie, ktoré môžeme priniesť ostatným. Pochopila som posolstvo, že máme naše oči upierať na Ježiša, na Jeho zaopatrenie, Jeho plán, ale aké kľúče by sme mali mať??? Po kázni sme skončili, ako obvykle, na kolenách, hovoriac Áno čomukoľvek, čo nám On predloží, pýtali sme Ho, nech nás vyšle, aby sme mohli pristáť kdekoľvek v Jeho dokonalej vôli. Pýtali sme si konkrétne skupiny ľudí, ku ktorým nás posiela, a tak som si automaticky pýtala mojich pacientov. Tak som si zúfalo pýtala kľúče od ich sŕdc (som kardiológ, takže ľudské srd

Už ako teenager som milovala hru Hľadanie pokladov, ktorú sme hrávali počas našich pravidelných stretnutí dorastu evanjelickej cirkvi. Mali sme úžasných mladých vedúcich, ktorí s nadšením investovali do detí. Nemuseli sme sedieť na jednom mieste, ale hľadali sme skryté poklady, väčšinou indície, ktoré nás postupne viedli k cieľu, po celom meste, v parkoch, na uliciach. Ale až o mnoho rokov neskôr som dostala šancu pochopiť Božiu perspektívu tejto hry. Počula som mnoho príbehov o kresťanoch, hlavne z USA, ktorí sa pravidelne venovali Hľadaniu pokladov, oslovovali a modlili sa za ľudí, ktorých im Boh posielal do cesty. Takže keď moja kamarátka z Texasu prišla ku mne, chcela som to bezpodmienečne vyskúšať. Bola som celá natešená, keď súhlasila, a už som sa nemohla dočkať nasledujúceho dňa. Prebudila som sa ako prvá! Vďaka Ti Pane! Chcela som byť totiž prvá, kto si bude pýtať konkrétne pokyny. Tak som sa snažila byť veľmi potichu, aby som nezobudila ostatných a začala sa modliť,

Poznáte Ricka Joynera a jeho knižky? Milujem ich! Sú plné dobrodružstva a vášne, tak pútavo písané, že sa čítajú na jeden hlt! Jeho pohľad na cirkev ako Božiu armádu, ktorá sa pripravuje na veľký zápas je nesmierne inšpirujúci. Mám pred týmto Božím mužom a jeho múdrosťou veľký rešpekt. Teraz si asi viete predstaviť moje nadšenie, keď som raz počas modlitby zažila scénu akoby vyšitú z jeho kníh. Zaskočilo ma to, a súčasne mi bolo veľkou cťou, môcť nahliadnuť do zákulisia bojového poľa. Ocitla som sa uprostred vojenského tábora. Bola som neviditeľná, takže som sa mohla voľne pohybovať, ísť až úplne blízko k ľuďom a pozorovať ich tváre bez toho, aby si čokoľvek všimli. Tábor bol relatívne malý, uprostred lesa, práve začalo svitať. Vojaci ešte spali v stanoch, iba dvaja muži sedeli pri ohni na stráži. Zrazu ostrý zvuk trúby prerušil ticho. Zo stanov začali postupne vychádzať unavení, ospalí muži, ktorí sa pohybovali veľmi pomaly. Po nejakom čase sa im podarilo zhromaždiť sa uprostred