Ži naplno!

Ján 20. kapitola: Mária Magdaléna prišla včasráno k hrobu a zistila, že kameň bol odvalený a hrob prázdny. Bežala teda za Petrom a Jánom, pravdepodobne plačúc im povedala: "Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam ho položili!" Peter a Ján utekali, aby sa sami presvedčili. Naozaj, Ježišovo telo zmizlo, ostali tam len plachty a zvinutá šatka. Potom sa učeníci vrátili na miesto, odkiaľ prišli. Ale Mária ostala vonku pri hrobe a plakala. Vykladala si danú situáciu po svojom. Niekto ukradol telo jej milovaného Majstra, takže Ho ani nemôžu dôstojne pochovať podľa židovských tradícií. Potupa, bolesť, zúfalstvo, samota. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde predtým ležalo Ježišovo telo. Dokonca sa s nimi začala rozprávať, ale jej srdce zostalo nedotknuté. Potom sa objavil Ježiš a pýta sa jej koho hľadá. Ona mysliac si, že je to záhradník, Mu opäť vyrozprávala svoju verziu príbehu. Vtom ju Ježiš oslovil: Mária! Ona sa obrátila a povedala Mu:

Mamka mojej mladšej kamarátky umrela na cirhózu pečene, môj ocko si vzal život, keď mi bolo 22. Mamina blízkej kamarátky umrela na rakovinu prsníka. Traja z mojich kamarátov stratili obidvoch svojich rodičov pred dovŕšením 35rokov. Ocino ďalšej kamarátky umrel na nádor mozgu počas jej vysokoškolských štúdií, ocko inej kamarátky umrel predčasne na leukémiu. Môj bratranec prišiel o život v autonehode, zanechajúc 2 malých chlapcov. A zoznam by mohol pokračovať. Toto je moja generácia. Ľudia okolo tridsiatky, ktorí museli dospieť veľmi rýchlo a do istej miery prevzali rolu chýbajúceho rodiča. Boli sme brutálne okradnutí! Strata osoby, ktorá vás miluje od začiatku, hlboko a bezpodmienečne, spôsobuje neskutočnú bolesť.   Určite je to súčasť stratégie toho zlého, ako nás oslabiť, odradiť, deprimovať a zastrašiť. Túto skutočnosť nevieme zmeniť, ale my rozhodujeme o tom, ako zareagujeme na danú situáciu.   Podriadime sa tomuto duchu sirotstva, alebo prijmeme ducha synovstva, ktor

Ako som dnes trénovala moje obľúbené tae-bo, spomenula som si, ako to celé pred rokmi začalo. Po jednej “vydarenej“ nočnej službe som nemohla zaspať, moja myseľ bola totálne vyčerpaná, ale moje telo bolo ešte relatívne čulé. A tak mi napadlo, aby som to vyrovnala, že si trocha zacvičím. Na youtube som natrafila na dynamický tae-bo tréning so sympatickým, vyšportovaným Billy Blanksom. Bola som odhodlaná odmakať si 45 minútový kardio program bez prestávky až do konca! A aj sa mi to podarilo! Hneď potom som sa však zložila na zem, srdce mi búšilo ako divé, nevládala som sa ani postaviť, myslela som, že prišla moja posledná hodina. A keďže som po chvíli bola ešte stále nažive, dala som sa dokopy, postavila na trasúce sa nohy, osprchovala a šla rovno do postele. Nasledujúci deň som mala pocit, že všetkých mojich asi 650 svalov sa mi chce pomstiť. Každý krok, každý malý pohyb ma bolel. Ale moja myseľ bola akási pokojná, vyrovnaná. Tak som sa rozhodla trénovať pravidelne, a ako čas

Jeho láska k nám je vždy väčšia, ako sme schopní pochopiť, silnejšia a štedrejšia, ako si vôbec vieme predstaviť. S mojou najlepšou priateľkou sme boli na Veľkú noc v Nepále. Myslela som si, že moje srdce je už kompletne uzdravené zo straty môjho ocka, ale mala som o tom zistiť ešte niečo viac. Práve v Kathmandu prebiehala konferencia s prorokyňou z Austrálie a misionárkou z Anglicka. Učenie o synovstve, o prvom a druhom Adamovi, o siedmich duchoch Božích boli hlboké a mocné, a my sme si mohli uvedomiť, ako veľmi túžime po Božích pravdách. Posledný deň konferencie prišla výzva prijať pozvanie na nebeskú návštevu. Ak mám byť úprimná, bola som zo začiatku skeptická, ale vedela som, že Boh ma vždy dokáže nečakane prekvapiť. Tak som do toho šla. Mali sme si predstaviť, že sme doma v kuchyni, keď vtom niekto zaklope na dvere. Moja duša vykríkla: "Nie! To je všetko zle!" Pretože kuchyňa je pre mňa miesto, kde sa najčastejšie stretávam a rozprávam s Pánom. On už je v mojej ku