Nebo

Jeho láska k nám je vždy väčšia, ako sme schopní pochopiť, silnejšia a štedrejšia, ako si vôbec vieme predstaviť. S mojou najlepšou priateľkou sme boli na Veľkú noc v Nepále. Myslela som si, že moje srdce je už kompletne uzdravené zo straty môjho ocka, ale mala som o tom zistiť ešte niečo viac. Práve v Kathmandu prebiehala konferencia s prorokyňou z Austrálie a misionárkou z Anglicka. Učenie o synovstve, o prvom a druhom Adamovi, o siedmich duchoch Božích boli hlboké a mocné, a my sme si mohli uvedomiť, ako veľmi túžime po Božích pravdách. Posledný deň konferencie prišla výzva prijať pozvanie na nebeskú návštevu. Ak mám byť úprimná, bola som zo začiatku skeptická, ale vedela som, že Boh ma vždy dokáže nečakane prekvapiť.

Tak som do toho šla. Mali sme si predstaviť, že sme doma v kuchyni, keď vtom niekto zaklope na dvere. Moja duša vykríkla: "Nie! To je všetko zle!" Pretože kuchyňa je pre mňa miesto, kde sa najčastejšie stretávam a rozprávam s Pánom. On už je v mojej kuchyni, takže nemôže prísť a zaklopať na dvere zvonka! Aké sklamanie! Túžila som totiž po stretnutí s Ním. Našťastie som nemala veľa času na sťažovanie, pretože som naozaj začula klopanie na dvere. Šla som otvoriť a videla som tam stáť môjho ocka. Bola som šokovaná. Vyzeral oveľa mladší, silnejší ako za posledný rok jeho života a celý žiaril! Povedal mi: „Poď, chcem ti ukázať, čo tu robím." Tak som ho nasledovala do nádhernej záhrady plnej rastlín a stromov, ktoré boli ako živé, hýbali sa v mnohých neopísateľných odtieňoch zelenej farby. Ocko mi začal detailne popisovať svoju prácu, ale ja som tým nebeským pojmom a celému konceptu vôbec nerozumela.

Ale skutočnosť, že bol záhradníkom, mala pre mňa veľmi špeciálny význam. Na tejto zemi chcel totiž študovať lesníctvo, vášnivo miloval prírodu a zvieratá, ale keď mal 14 rokov, bol svojím otcom donútený študovať hudbu na konzervatóriu. Vždy sa vedel vynájsť a mal svoju prácu rád, mal nákazlivý humor a pravidelne rozosmieval celý orchester svojimi komentármi. Miloval cestovanie a za komunizmu bolo veľmi zriedkavé, aby ľudia mali možnosť vôbec vycestovať za hranice. Ale s filharmóniou bol v USA, Brazílii, Južnej Kórei, Japonsku, Hong Kongu a v celej Európe. Ale napriek tomu som vedela, že jeho srdce tam nebolo úplne. Každú minútu svojho voľného času strávil na záhrade alebo so psami. Bola to obrovská úľava vidieť ho v nebi, aj keď sa sám pripravil o život a vidieť ho robiť to, na čo bol stvorený. Moja návšteva neba bola naozaj veľmi krátka, ale jasne som cítila nebeskú atmosféru plnú lásky a pokoja.

Keď som sa vrátila, začala som pochybovať o tom, čo som zažila. Myslela som si, že to možno bola len moja predstavivosť, moje podvedomie. Ale potom som si uvedomila, že ockov zrak bol veľmi slabý a vždy nosil silné okuliare, v mojej mysli som ho vždy videla s okuliarmi. Ale tentokrát jeho oči vyzerali úplne inak, boli zdravé a plné života. Potom mi to došlo. Jasné, veď v nebi nie je žiadna choroba, žiadny smútok. Haleluja! Toľká úľava a radosť!

Potom na mňa náhle prišla bázeň pred Hospodinom a ja som si uvedomila, že Jeho láska ku mne je omnoho väčšia ako som si vedela predstaviť. Nemusel mi toto všetko vôbec ukázať! Už som mu dala všetko, už som Mu dôverovala úplne, a to aj v tejto veci. Zriekla som sa vysvetlenia, nepotrebovala som vedieť hneď, lebo som si bola istá, že raz to všetko dokonale pochopím. Ale Jemu na mne a mojej rodine záleží, natoľko, že mi toto chcel zjaviť už tu a teraz. Jeho láska ma udivuje zakaždým, keď hovorí, keď koná, keď cítim Jeho Prítomnosť. Lebo ON JE LÁSKA.