Pokorná láska

Láska sa nevystatuje a nenadúva. Je pokorná a učí nás, ako ostať nízko a ísť pomaly vpred.

Veľa som sa o tomto naučila od Daniela, telesne postihnutého bezdomovca z Rumunska. Spôsob, akým sme sa stretli, bol, samozrejme, nadprirodzený. Pán mi ho zvýraznil lúčom svetla ako som išla najfrekventovanejšou ulicou v centre Frankfurtu. Najprv som okolo neho prešla, nevedela som, ako ho osloviť. Bol horúci letný deň, tak mi Pán povedal, aby som mu priniesla vodu. Super! To zvládnem! Sedel na zemi, jeho deformované nohy vystreté pred ním. Tak som si k nemu kľakla a spýtala, či je smädný, či by chcel vodu. Nerozumel mi, a tak som mu ukázala fľašu vody. Prikývol a začali sme sa lámanou nemčinou zhovárať. Potom sme sa najedli a dali kávu. Povedala som mu, že verím v Ježiša, a on, že je tiež veriaci, katolík.  

To ma prekvapilo, akosi som predpokladala, že je neveriaci. Myslela som, že je nemožné veriť v dobrého Boha v situácii, v ktorej sa nachádzal. Horko-ťažko mi vyrozprával svoj príbeh. Jeho rodičia umreli a jeho brat ho poslal preč s odôvodnením, že sa musí postarať o svoju rodinu a jeden hladný krk navyše si nemôže dovoliť. Takže prišiel autobusom do Frankfurtu, spal len tak na ulici bez prístrešku už vyše 3 rokov. Jeho krajania ho pravidelne okrádali a kvôli zdravotnému postihnutiu nebol schopný pracovať. Ale na Boha nepovedal jedno zlé slovo. Keď som mu priniesla rumunskú bibliu, pobozkal ju, a tešil sa akoby dostal najväčší poklad. Pri nastupovaní do metra mi dal prednosť, gesto, ktoré som veľmi zriedka zažívala od svojich kolegov. Keď pozýval na kávu, platil on. Nebol zatrpknutý, užíval si život, veľa sme sa smiali a stále sam a pýtal, ako sa mám.    

Dojalo ma to, naozaj som rada trávila čas s ním a vôbec nie z ľútosti. Boli sme spolu v zbore, užíval si jazdy v aute a ani sa nesťažoval na moje neskúsené šoférovanie 😊 niekoľkokrát som sa za neho modlila, ale nevidela som jeho nohy byť uzdravené. Nebol z toho sklamaný, ukázal mi, kde v noci spáva, kúpil si starý mobil, aby mi mohol zavolať. A ja som sa začala zobúdzať v noci, zisťovať, či neprší, nesneží, nemrzne. Keď sme boli spolu vonku a fotili sa, ľudia na nás zírali, a ja som mala niekoľko úžasných príležitostí sa zdieľať o svojej viere. Naučila som sa od tohto muža, že pokorná láska priťahuje ľudí ako nič iné na svete.   

Už dlho som ho na ulici nevidela, telefón neberie. Moja posledná informácia bola, že jeho sociálna pracovníčka mu hľadá byt, aby mohol postúpiť operáciu nôh. Viem, že sa naďalej modlíme za seba navzájom a ja mu ostanem navždy vďačná za to, čomu ma naučil.