Stabilná láska


Poznáš osobu, ktorá sa správa stále rovnako? Nezávisle od svojich nálad, ťažkostí alebo okolností? Osobu, ktorá je naozaj stabilná? V dnešnom uponáhľanom svete to vôbec nie je jednoduché.. Často reagujeme spôsobom, ktorý neskôr ľutujeme.

Apoštol Pavol v 1. liste Korintským v 3 kapitole popisuje prvých kresťanov ako bláznov pre Krista: boli slabí, opovrhovaní, smädní a hladní, bez domova. Ale keď boli preklínaní, žehnali, keď boli prenasledovaní, vytrvali, keď sa im posmievali, odpovedali láskavo. Boli na výsmech celému svetu, až do svojho konca. Ako som čítala tento preklad (New International Version), stále ma prenasledovala otázka, ako to vôbec mohli vydržať. Verím, že tak milovali Pána Ježiša a boli svedkami Jeho nemeniacej sa, vytrvalej láske k nim, že ani smrť nemohla ich lásku k Nemu uhasiť.

Som veľmi aktívna osoba, dokonca aj môj šéf s úsmevom pozoroval môj „hyperaktivizmus“, ako to rád nazýval. Milujem byť v pohybe, ako vo fyzickom tak aj v duchovnom svete. Takže pre mňa bolo veľkou výzvou, keď mi Pán povedal, uprostred ťažkostí, aby som stála pevne. Stála??? Pane, veď umriem!!! Musí byť niečo, čo môžem urobiť!

Ale Boh trval na tom, že je čas stáť pevne na zasľúbeniach, ktoré som od Neho dostala. Stáť na území, ktoré som už zabrala a stáť pevne vo vzťahoch, ktoré som doteraz vybudovala. Neustupovať, nehýbať sa, jednoducho stáť a ostať tak. Uaaaa!!! V 1. Korintským 15, 58 Pavol povzbudzuje veriacich: „A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neochvejní, buďte stále horlivejší v Pánovom diele.“ A v 2. Korintským 1, 24 doplňuje: „veď vo viere stojíte pevne.“

Pán Ježiš sa celý svoj život držal pôvodného plánu – Otcovej vôle. Vyhrážky a urážky Ním nepohli, výsmech a bičovanie nič nezmenili Jeho rozhodnutie vytrvať až do konca. Neexistuje miesto, na ktorom Ježiš nebol skôr ako ty, žiadna situácia, ktorú nezažil, žiadna emócia, s ktorou nebol konfrontovaný a žiaden boj, z ktorého nevyšiel víťazne!

V hlave mi vŕta otázka z Lukáša 18, 8: „Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde?“ Keď naozaj uveríme Jeho láske, tomu, že Boh vie, čo robí a že nás nikdy neopustí, budeme vedieť stáť pevne aj v najväčších búrkach.


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

H ľadanie pokladu

Obraz
Už ako teenager som milovala hru Hľadanie pokladov, ktorú sme hrávali počas našich pravidelných stretnutí dorastu evanjelickej cirkvi. Mali sme úžasných mladých vedúcich, ktorí s nadšením investovali do detí. Nemuseli sme sedieť na jednom mieste, ale hľadali sme skryté poklady, väčšinou indície, ktoré nás postupne viedli k cieľu, po celom meste, v parkoch, na uliciach. Ale až o mnoho rokov neskôr som dostala šancu pochopiť Božiu perspektívu tejto hry. Počula som mnoho príbehov o kresťanoch, hlavne z USA, ktorí sa pravidelne venovali Hľadaniu pokladov, oslovovali a modlili sa za ľudí, ktorých im Boh posielal do cesty. Takže keď moja kamarátka z Texasu prišla ku mne, chcela som to bezpodmienečne vyskúšať. Bola som celá natešená, keď súhlasila, a už som sa nemohla dočkať nasledujúceho dňa. Prebudila som sa ako prvá! Vďaka Ti Pane! Chcela som byť totiž prvá, kto si bude pýtať konkrétne pokyny. Tak som sa snažila byť veľmi potichu, aby som nezobudila ostatn...
Čítať ďalej

Vďačnosť

Obraz
Žijeme v spoločnosti, ktorá nás od raného veku učí: "Máš právo na... Máš právo, aby sa s tebou jednalo férovo, máš právo na vzdelanie, na vyjadrenie vlastného názoru kedykoľvek a kdekoľvek, právo na slušný život, právo na to, naložiť so svojím životom, ako sa ti zachce." Ako som začala pracovať v Nemecku, zdalo sa mi, že mi niečo uniká, že niečomu nerozumiem. Pacientom v nemocnici sa dostalo najlepšej lekárskej starostlivosti, assembly boli liečení podľa najnovších doporučení a väčšinou s veľmi dobrými výsledkami. Ale napriek tomu sa mi zdalo, že nie sú spokojní.. Dokonca aj vtedy, keď dostali najlepšiu jednolôžkovú izbu v nemocnici, s raňajkami dennú tlač, rodinní príslušníci mohli prísť na návštevu kedykoľvek a personál bol veľmi priateľský a milý. Jedna pacientka chcela dokonca od profesora záruku, že sa jej arytmia už nikdy nevráti! Jedného dňa sa mi dostal do rúk lekársky časopis, na ktorého titulnej strane bol nadpis: "Všetci pacienti majú práv...
Čítať ďalej

Nasleduj

Obraz
Poznáte Ricka Joynera a jeho knižky? Milujem ich! Sú plné dobrodružstva a vášne, tak pútavo písané, že sa čítajú na jeden hlt! Jeho pohľad na cirkev ako Božiu armádu, ktorá sa pripravuje na veľký zápas je nesmierne inšpirujúci. Mám pred týmto Božím mužom a jeho múdrosťou veľký rešpekt. Teraz si asi viete predstaviť moje nadšenie, keď som raz počas modlitby zažila scénu akoby vyšitú z jeho kníh. Zaskočilo ma to, a súčasne mi bolo veľkou cťou, môcť nahliadnuť do zákulisia bojového poľa. Ocitla som sa uprostred vojenského tábora. Bola som neviditeľná, takže som sa mohla voľne pohybovať, ísť až úplne blízko k ľuďom a pozorovať ich tváre bez toho, aby si čokoľvek všimli. Tábor bol relatívne malý, uprostred lesa, práve začalo svitať. Vojaci ešte spali v stanoch, iba dvaja muži sedeli pri ohni na stráži. Zrazu ostrý zvuk trúby prerušil ticho. Zo stanov začali postupne vychádzať unavení, ospalí muži, ktorí sa pohybovali veľmi pomaly. Po nejakom čase sa im podarilo zhrom...
Čítať ďalej