Búrka

Posledných niekoľko týždňov mám pocit, že Pán chce hovoriť o búrkach. Ale inak. Aktuálne v Európe veľa pršalo, včera vo Frankfurte doslova lialo. Celý deň tma, ťažký vzduch, ani vánok. Popoludní niekoľko hodín hrmelo a blýskalo sa, až kým sa konečne spustil hustý dážď. Akurát som bola v aute na ceste domov, zaparkovala som a čakal niekoľko sekúnd.. Žiadna zmena..  Bez šance dostať sa z tohto suchá.  Akonáhle som si to uvedomila, vyzula som nové topánky a pripravila sa na sprchu. Voda bola všade! Ale ja som si to vychutnávala, bolo to divoké, osviežujúci, prebralo ma to viac k životu. Ako som utekala do domu, rovnakým smerom bežal mladý muž, ktorý celý čas hlasne nadával. Búrky sú nevyhnutné v našich životoch, otázkou ostáva ako sa v nich zachováme. A to určujeme len my.

Je mnoho biblických veršov o tom, ako Pán Ježiš upokojil búrky, ale urobil to len keď ho na smrť vystrašení ľudia o to požiadali. Ako učeníci na lodi (Matúš 8, 26). Iné verše ale hovoria o tom, že Boh je našim útočiskom, našou skrýšou v čase súženia. V skutočnosti sa Pán Ježiš diví našej reakcii a vraví, že máme malú vieru, keď sa v búrke bojíme. Pýta sa nás: "Prečo sa strachujete?" Nahum 1, 7 hovorí: Priznáva sa k tým, ktorí v Ňom majú útočisko. V Žalmoch 91, 3: On ťa vyslobodí z osídla lovca a yo yhubného moru. Žalm 27, 6: Teraz však pozdvihne moju hlavu nad nepriateľov vôkol mňa. Žalm 89, 10: Ty ovládaš pyšné more, krotíš jeho vzduté vlny. Izaiáš 43, 2: Keď budeš prechádzať cez vody, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa. Keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň ťa nespáli. Môj obľúbený prísľub je v Exodus 14, 14: Hospodin bude bojovať za vás, vy sa len upokojte.

V biblii nestojí, že neprídu žiadne búrky, ale že Boh nás v nich ochráni.  V Zjavení 4, 5 stojí: Z trónu vychádzali blesky, zvuky, hromy. Okolo Jeho trónu je búrka! Som presvedčená, že búrky sú veľmi silné obdobia v našich životoch. V búrke sa naše zmysly úplne prebudia, blesky v tme nás až oslepujú, počujeme mocné hromy, cítime kvapky dažďa na vlastnej koži, tráva a pôda nám voňajú novou intenzitou. Odvážni môžu dážď aj ochutnať! V búrke úplne ožiješ!

Myslím, že najlepší popis búrky v ľudskom živote je Jóbov príbeh. Verím, že nie veľa z nás bude podrobených takejto extrémnej skúške, ale od Jóba sa môžeme veľa naučiť. Predstav si, že si vážený, veľmi bohatý muž, vodca komunity.  A zrazu, bez akéhokoľvek vlastného pričinenia, prídeš o všetko. Zo dňa na deň stratíš rodinu, majetok, zdravie, autoritu. Ostaneš sedieť v prachu škrabajúc si boľavé vredy. A akoby toho všetkého nebolo dosť, tvoji priatelia ťa obviňujú, že si určite zhrešil v Božích očiah! Môže byť život ešte ťažší? Ako sa zachováš? Čo povieš, prečo sa to všetko stalo?

Pozrime sa na začiatok knihy Jób. Jób samotný bol predmetom konverzácie Boha a Satana. Boh povedal: „Na zemi niet nikoho ako on, kto by bol dokonalý a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého." Satan, ako obvykle, okamžite prichádza s obvinením: "Neoplatí sa azda Jóbovi báť sa Boha? Či si všade dookola neohradil jeho, jeho dom i všetko, čo má? Prácu jeho rúk si požehnal a jeho majetok sa rozrástol po celej krajine. Veď len vystri svoju ruku a udri do všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať!?" Boh je dokonale spravodlivý a tak nemohol ignorovať takéto obvinenie, že Jób Ho miluje len kvôli požehnaniu, ktoré sa mu dostalo. Boh povedal o Jóbovi, že je bezúhonný, a tak povolil Satanovi: „Všetko, čo mu patrí je v tvojich rukách, len nesiahaj na jeho osobu." Inak povedané, Boh vyjadril svoju dôveru v Jóba. A v dôsledku toho, a ničoho iného, stratil Jób všetko, čo mal v priebehu jedného dňa! V 4. kapitole sa píše: „Keď sa ani na svojich sluhov nespolieha, o čo skôr tých, čo bývajú v domoch z hliny. Rýchlejšie ako mole ich vykántria, bití budú od rána do večera, pre ľahostajnosť zahynú naveky. Zomierajú bez múdrosti.” Ale Jób nebol Bohu ľahostajný.

Jób je zlomený a preklína deň, kedy sa narodil, nerozumie tomu, čo sa deje. Ale jeho srdce ostáva pravdivé, hovorí, čo si myslí, nepredstiera, že je svätejší ako v skutočnosti je. Boh veril, že Jób s Ním túto búrku zvládne. Že sa uprostred utrpenia naučí to najdôležitejšie. Že Boh ho nikdy neopustí. Konečne sa Elihu postavil na Božiu stranu a prehovoril: „Boh iste nekoná bezbožne a Všemohúci neprekrúca právo. Kto je taký učiteľ ako On? Boh je veľký a my Ho nepoznáme, počet Jeho rokov je nepreskúmateľný. Priťahuje kvapky vody, čo sa potom z hmly zrážajú ako dážď, ktorý dávajú oblaky a hojne prší na ľudí. Vie niekto pochopiť rozpínanie oblakov, hromobitie z Jeho stanu?  Pretože nimi spravuje národy aj jedlo dáva v hojnosti. Dlane si vyzbrojuje bleskom, prikazuje mu zasiahnuť útočníka. Dobre počúvajte burácanie Jeho hlasu, dunenie, ktoré vychádza z Jeho úst. Boží hlas záhadne hrmí, koná veľké veci, ale my ich nepoznáme. Toto počúvaj, Jób, postoj a uvažuj o Božích divoch!"

Kapitola 38 začína slovami: „Takto odpovedal Hospodin Jóbovi z búrky...”  a dáva mu hneď sériu otázok: „Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Kto uzatvoril more vrátami? Azda si niekedy v živote dal rozkaz ránu a dal si poznať rannej zore jej miesto? Azda sa ti odkryli brány smrti, na vráta tieňa smrti si pozeral? Došiel si k zásobám snehu a videl si zásoby ľadovca?" Celkom 67 otázok podobného typu!! „Bude sa vari hašterivý hádať so Všemohúcim? Ten, kto obžalúva Boha, nech odpovie!"

Som presvedčená, že búrky sú od Boha. Očisťujú, prinášajú život a múdrosť.  V búrke môžeme jasne počuť Boží hlas ako mocné hrmenie. A vieme, že je len otázkou času a z tej búrky vyjdeme. Už teraz vieme, ako to skončí. Po búrke budeme silnejší, múdrejší a Boha budeme milovať ešte viac.  Takže sa môžeme sústrediť na tú chvíľu, privítať dážď, nech prinesie život a rast do oblastí, v ktorých potrebujeme dozrieť. S vedomím, že On vládne búrke a že nás nikdy neopustí, môžeme počúvať Jeho hlas, ktorý nás povedie.  Nechcem volať na Pána v panike, že sa topím, aby som počula Jeho udivenú otázku „Kde je tvoja viera?" Búrka je úžasná príležitosť dokázať Pánovi, že Jeho obeta na kríži nebola zbytočná a že Jeho prímluvné modlitby boli vypočuté. „Hľa, Satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov." (Lukáš 22:31-32)