Dýchaj

Posledné týždne som mala ťažké obdobie. Dialo sa veľa vecí, ktorým som nerozumela, mala som zdravotné problémy a moja radosť ubúdala. Vedela som, že sa deje niečo v duchovnom svete. Bojovala som na niekoľkých frontách a strácala som silu. Zjavne robím niečo zle. Je iba jeden spôsob ako nájsť odpoveď. Ľahla som si na zem a povedala Bohu, že nevstanem, kým mi nepovie, čo sa to deje. Netrvalo dlho a On prišiel.  

Prišiel ako Bojovník a dal mi vysvetlenie a popis kempu, za ktorý bojujem. Ukázal mi, že Jeho deti sú rozdelené do dvoch táborov. V prvom sú kresťania, ktorí su naozaj slobodní a diabol tam nad nimi nemá absolútne žiadnu moc. V oveľa väčšom druhom tábore žijú kresťania, ktorí ešte veria klamstvám, ktorí sa trápia, aj keď svoj život Bohu kedysi odovzdali. Vnímala som veľmi intenzívnu bojovú atmosféru. Jednotlivci z prvého kempu bojovali a pomáhali svojim bratom a sestrám aby sa stali slobodnými, pravidelne chodili do tohto tábora a vystierali svoje ruky k tým, ktorí stáli blízko nich. Naozaj srdcervúce bolo, že mnohí túto pomoc odmietali. Keď sa však rozhodli a chytili sa vystretej ruky, celá pozornosť sa zvrtla ku nim a títo dvaja začali spolu utekať do druhého tábora. Prekvapilo ma, že hlavným terčom sa stal zachránca, nie zajatec. Cieľom bolo získať a presvedčiť túto osobu, aby ostala v tábore zajatcov. Jedno pravidlo bolo životne dôležité. Nech sa stane čokoľvek, na konci dňa sa musíš vrátiť do svojho domovského tábora. Pochopila som, že hlavnou prioritou boja je nenechať sa chytiť do pasce klamstiev a VRÁTIŤ SA DOMOV pre nutný oddych a občerstvenie. Už som rozumela omnoho lepšie tomu, čo sa deje, dávalo mi to zmysel a rozhodla som sa neupustiť a bojovať ďalej s plným nasadením.    

Ale o niekoľko dní neskôr prišiel Boh ako ten, ktorý miluje a dal mi ešte iné vysvetlenie. Naše pohľady sa stretli, naše srdcia bili ako jedno. Potom mi povedal: „Zabudla si dýchať.” Naozaj? Ako som mohla? No, zjavne som neprestala dýchať úplne, ale prestala som dýchať zhlboka, oddychovo. Ako keď sa okolo nás deje niečo zlé a my zadržíme dych a dúfame, že to rýchlo pominie. Zabudla som zhlboka dýchať v Jeho Prítomnosti..

Pochopila som, že tlkot srdca, očný kontakt a dýchanie predstavujú moje spojenie s Otcom, Synom a Duchom svätým. Otcovo srdce udáva rytmus tomu môjmu, nikdy neprestane biť, nikdy ma neprestane milovať, aby ja som mohla milovať iných Jeho láskou. Moje oči sú uchvátené krásou Jeho Syna, ktorý ako Jediný je hoden. A ožívame skrze Boží dych, a ním je Duch svätý, ktorý je tu s nami, v nás, všade okolo nás. Ako vzduch, ktorý dýchame. Duch je v hebrejčine ruach, čo znamená aj dych.    

Uprostred všetkých bojov som zabudla oddychovať v Duchu. Aj v najväčšom strese si môžeš v kľude sadnúť a dýchať zhlboka. Tvoj mozog a svaly dostanú viac kyslíka, tvoja myseľ a sila budú obnovené. A viac si uvedomíš moc Ducha svätého, ktorý v tebe pôsobí. „Nie mocou, ani silou, ale mojím Duchom – hovorí Hospodin mocností.” Zach. 4,6