Tvoje srdce, tvoj domov

Ján 14, 23: Ježiš mu odpovedal: Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.

2. Korintským 5, 1-3: Veď vieme, že keď sa tento stánok - náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí.

Kde je tvoj príbytok? Kde sa cítiš ako doma? Touto otázkou som bola konfrontovaná už mnohokrát. Boli časy, keď som na ňu nemala odpoveď. Kým som nepočula Boží hlas, ako mi hovorí: „Poď domov.“ A tak som sa vydala na cestu.

Isto poznáte frázu: Pozvi Ježiša do svojho srdca. Alebo: Otvor bránu svojho srdca a vpusť Ho dnu. Učíme to deti na besiedkach, ale koľkí z nás naozaj žijú v tejto realite? V Židom 3, 6 sa píše, že sme Jeho domom, v Jánovi 14, 23 Ježiš hovorí, že si s Otcom urobia u nás príbytok. Boh túži prebývať v nás! Nie ako dočasný návštevník, akonáhle je dnu, už neplánuje odísť! Podpísal s nami celoživotnú zmluvu. Svojou drahou krvou.  

Mnoho rokov som si predstavovala vlastné srdce – Jeho príbytok asi ako jednu prázdnu miestnosť s dvoma stoličkami. Jedna pre Neho, jedna pre mňa. Nič viac. Ale Boh mi vo svojej milosti ukázal, ako vyzerá Jeho dom. Áno, DOM. Jeho majetok, nie prenajatá izba. Tak ako tvoje fyzické srdce má rôzne komory, tak Jeho dom má rôzne miestnosti, izby. Verím, že spôsob, akým staviame domy na zemi pochádza od Neho – Stvoriteľa všetkých dobrých vecí.

Keď vstúpiš do domu, väčšinou sa ocitneš v chodbe. Miesto prechodu z vonku do vnútra. Už tu je cítiť teplo domova, tu si môžeš vyzliecť kabát, vyzuť topánky. Už si doma, už nepotrebuješ ich ochranu. Lákavá vôňa jedla sa šíri z kuchyne – mojej obľúbenej miestnosti, kde pravdepodobne trávim najviac času 😊. Prorocky kuchyňa znamená miesto príprav – varenie nových myšlienok, pečenie nových vecí. Väčšinou keď prídeš domov, si hladný (alebo to mám len ja tak..). Takže hneď si sadáš za stôl, ktorý je dlhý a má veľa miest na sedenie, ješ a rozprávaš sa s Pánom. Jedálenský stôl reprezentuje spoločenstvo alebo skupinové stolovanie – prijímanie duchovnej potravy. Verím, že práve tu sa učíme, sme posilňovaní a občerstvovaní Slovom. Z kuchyne je priamo vidieť do záhrady, takže po večeri sa nedá inak, ako zobrať si kávu a vypiť ju vonku na lavičke a oddychovať (tráviť). Záhrada symbolizuje lásku, intimitu, zveľaďovanie. Môžeš sledovať, ako sa stále mení bez toho, aby si v nej musel pracovať, pretože o všetko sa stará najlepší Záhradník, pre ktorého je to potešenie a radosť kultivovať toto miesto. Potrebuje iba tvoje povolenie. Na druhej strane chodby sa nachádza veľká útulná obývačka s bielou sedačkou a kozubom, kde môžeš so svojou rodinou oddychovať, zdieľať sa, hrať hry. Hneď vedľa je Otcova pracovňa. Píše knihy, veľa kníh s menami ľudí na nich. Píše životné príbehy svojich detí. Celá miestnosť je plná kníh. Ale dvere sú vždy pootvorené a si vítaný kedykoľvek vstúpiť. Nechá všetko tak a v momente máš Otcovu plnú pozornosť. Vezme ťa do náruče a ukáže ti, čo práve robí. Píše tvoj príbeh! Si súčasťou Jeho veľkého nádherného plánu!

Z chodby vedie na poschodie drevené schodisko. Hore je spálňa s nádhernou kráľovskou posteľou s baldachýnom a luxusná kúpelňa hneď vedľa. Miesto očisty po celom dni, čas vyzliecť si šaty, zložiť tituly, funkcie. Tu sa nič neschováva, nič nepredstiera. Keď chceš byť čistý, musíš to všetko dať dole. Až potom si pripravený ľahnúť si. Aj keď naše telá spia, náš duch bdie a je pripravený prijať pravdy a zjavenia, ktoré možno ešte naše mysle nechápu. Svätý čas noci, keď nám Kráľ odhaľuje Svoje tajomstvá, túžby a stratégie.      

Ráno, po výdatných raňajkách, ťa už dole čaká tvoj najlepší priateľ – drahý Duch Svätý, pripravený vyraziť s tebou do sveta. Je stále po tvojom boku, pripravený pomôcť, vyučovať, povzbudzovať a utešovať ťa. Predstav si, že môžeš každý deň žiť v tejto realite! Ježiš už zaplatil a zakúpil takýto dom aj pre teba! Zaplatil svojou svätou krvou. A túži urobiť si príbytok z tvojho srdca, dovolíš Mu to?

Až neskôr som pochopila hlbší zmysel rôznych miestností. Kuchyňa je pre každého, kto je hladný, kto chce počúvať Slovo, kto chce byť vyučovaný a posilňovaný vo viere. Preto je ten stôl taký dlhý. Záhrada a jej ovocie je hlavne pre teba, ale môžeš sa podeliť s inými, s kým, o tom rozhoduješ sám. Obývačka je miesto, kde sa schádza blízka rodina, miesto zdieľania, smiechu, hier. Ale do spálne môže len Kráľ a ty. Je to posvätné miesto, kde si užívate blízkosť jeden druhého. Len vy dvaja. Ešte neskôr som pochopila dôležitosť dvier. Reprezentujú možnosti, naše rozhodnutia, cez ktoré vstupujeme do nových vecí, na nové miesta. Je to naše rozhodnutie, či ostaneme v chodbe, alebo vstúpime do kuchyne. Jednoduchý akt otvárania dverí a vstupovania na nové miesta je naša zodpovednosť – naša úloha. My rozhodujeme o tom, akú časť domu budeme obývať, či sa necháme premôcť strachom z neznámeho alebo budeme objavovať všetky jeho kúty. Aj keď sme doma s našimi milovanými, nikto nejde pred nami a neotvára nám dvere, to musíme robiť sami. Neboj sa a skúmaj svoj dom, svoje srdce, užívaj si ho, jedz, pi, odpočívaj, miluj, raduj sa, uč sa a potom občerstvený choď do sveta a povedz ostatným, že je čas, aby prišli domov!