Ži naplno!

Musí sa dať viac! Musí existovať spôsob, ako priniesť Boha viac do môjho každodenného pracovného života! Bola som unavená z týchto dvoch mojich identít: moje lepšie ja, užívajúce si Božiu prítomnosť doma, na konferenciách v mojich kresťanských kruhoch, a potom moje druhé ja, na mojom pracovisku. Často vystresovaná, netrpezlivá, kritizujúca mojich kolegov... Môj problém nebol priznať sa, že som veriacou, ale hektické pracovné tempo mi pripomínalo skôr boj o prežitie, sústredila som sa na dokončenie jednej úlohy za druhou. Pripadalo mi akoby som nemala žiaden čas NAZVYŠ myslieť alebo hovoriť o Ježišovi. Po dlhom dni na jednotke intenzívnej starostlivosti som bola rada, keď všetci moji pacienti prežili, misia splnená. A ešte jedna vec. Pracujem v Nemecku. Nevyrastala som tu, ani som tu neštudovala, a ani jazyk som dokonale neovládala. Necítila som sa pripravená, nerozumela som mnohým kultúrnym rozdielom a učila som sa za pochodu. Po neočakávanom povýšení som z...

To nie je možné! Už šiesta viróza v rade! Od novembra do marca som sa cítila byť neustále chorá. Akonáhle som pocítila zlepšenie a začala sa tešiť na šport, prišlo to znova, bang! Ďalšia infekcia, opäť bolesti v hrdle, strata hlasu, nos ako vodovod a ten nekonečný kašeľ... Pane, už to trvá päť mesiacov.. Je to vyčerpávajúce.. Ale odmietala som spomaliť, veľa som cestovala, mala rôzne stretnutia, do toho aj fyzicky pracovala... Zaumienila som si nevzdať sa, a povedala si: nenechám si ukradnúť nič z toho, čo má Boh pre mňa v tento čas pripravené! Ale bola som unavená, cítila som sa prevalcovaná, moja radosť bola menšia a menšia. Čo robím zle, Pane? "Začni sa postiť" bola odpoveď, ktorú som dostala.   Čože? Nemohla som tomu uveriť! Pôst, teraz? Som predsa chorá! Potrebujem dobrú stravu, veľa vitamínov, to jedlo bolo aspoň akou-takou útechou, myslela som si. Ale naučila som sa nediskutovať keď Boh prehovorí. Dobre teda, poslúchnem. Budem sa postiť, ale ak skolabujem, alebo...

Pán mi dal počas môjho výletu v Anglicku úžasnú lekciu. Po prechádzke popri rozbúrenom mori som sa ďalšie ráno prebudila s bodavou bolesťou a rozmazaným videním v ľavom oku. Kontrola v zrkadle, oko červené, nepochybne riadne zapálené. Niečo podobné sa mi stalo pred 4 rokmi a liečilo sa to takmer 3týždne s kortikoidovými očnými kvapkami plus pravidelné kontroly k vylúčeniu postihnutia rohovky..     Skvelé, a to je len začiatok môjho vytúženého výletu! Pane, ja tu nepôjdem k lekárovi, bolo by to príliš zložité... Čo mám robiť? "Máš predsa kortikoidy so sebou" počula som. A súčasne som vedela, že 20mg Prednisolonu po dobu troch dní bude stačiť. Ani sama som nevedela, aké tablety mám so sebou, nakoniec som našla dostatok potrebných tabletiek (zabalené najmenej rok predtým!) v mojej kozmetickej taške. Polhodinu po užití prvej tabletky všetky príznaky zmizli, nepreháňam!   Nemohla som tomu uveriť! Ďalšie dva dni som užívala jeden pilu...

Druhý príbeh uzdravenia, s ktorým sa chcem podeliť, je nadprirodzený. Mnoho rokov ma trápili bradavice na nohách, s kolegami sme vyskúšali rôzne metódy, ako sa ich zbaviť, ale nič nezaberalo. Bolo to len horšie, ďalej sa šírili, až som   stratila trpezlivosť a začala som ich jednoducho ignorovať. Kým som nezačula kamarátku hovoriť o svojom známom, ktorý bol uzdravený z bradavíc tým, že sa nad nimi modlil len jedno slovo každý deň. To slovo bolo milosť. V tej chvíli som vedela, že toto je pre mňa a vo viere som si toto svedectvo rýchlo vzala pre seba! Ale keďže v tom čase som bola v Afrike a prežívala veľmi intenzívny čas, rozhodla som sa to odložiť a modliť sa, až keď sa vrátim domov.. A tak som aj urobila. Každý večer tesne pred zaspaním som sa dotkla tej najväčšej bradavice a povedala milosť, milosť. Ubehlo niekoľko týždňov, až som si jedného dňa uvedomila, že   som už dlhší čas necítila tú známu bolesť v nohe. Tak som sa pozrela, a bradavice boli preč! Všetky! Úp...

Uzdravenie je pre mňa nekonečná, z veľkej časti ešte nepreskúmaná oblasť, plná záhad, ktoré potrebujú byť objavené. Milujem rôzne spôsoby, akými môže Boh liečiť a zakaždým ma to udivuje tak, ako by to bolo po prvýkrát... Je mnoho príbehov, ktoré by som rada vyrozprávala, ale rada by som začala tými, ktoré som zažila na vlastnej koži. Ako správny vedátor som si vždy som si myslela, že najprv by sme mali vyskúšať metódu alebo liek sami na sebe predtým, ako ho použijeme na našich pacientoch. Moje prvé osobné uzdravenie nepatrilo medzi tie typicky nadprirodzené úkazy, ale aj napriek tomu je pre mňa až dodnes jedným z najväčších zázrakov!   Od detstva som mala slabý zrak, náhodne sa to objavilo až v rámci preventívnej prehliadky v škole, keď mi bolo asi 8 rokov. Už vtedy mi bola diagnostikovaná krátkozrakosť s dioptriami -4. Nikto nerozumel, ako som mohla tak dlho fungovať, mať dobré výsledky v škole, nikdy sa nesťažovať. No ja som si my...