Ži naplno!

Bol to úžasný, ale aj celkom vyčerpávajúci deň. Po celodennom cestovaní, rozprávaní sa s mnohými luďmi som sa naozaj tešila ako nastúpim do nočného vlaku, aby som sa dostala už konečne do svojho cieľa. Pri vystupovaní z taxíka som si nemohla nevšimnúť staršiu pani sediacu na lavičke pred stanicou. Pôsobila veľmi smutne, tak som si k nej sadla, predstavila, spýtala na jej meno  a či má niečo, za čo by som sa mohla modliť. Okamžite mi ukázala pravé predkolenie, zapálené a pokryté vredmi. Zajtra má kvôli tomu nastúpiť do nemocnice. Tak som sa modlila jednoduchú modlitbu za uzdravenie, a súčasne som si všimla niekoľkých rómskych mužov zoskupujúcich sa okolo lavičky. Nechcela som svoju pozornosť odvrátiť od babičky, ktorá ostala v slzách a nakoniec ma ešte chcela objať a vybozkávať. Vtedy sa už počet mužov zvýšil z troch na osem. Nepovedali ani slovo, len na mňa zírali s otvorenými ústami. Musím priznať, že mi to dvakrát príjemné nebolo, kto pozná Bratislavu, tak si to vie živo

Milujem slobodu!! Dovoľuje mi robiť veci, pre ktoré som bola stvorená; ozvať sa, keď mám čo povedať, smiať sa, keď sa nikto iný nesmeje, tancovať, keď všetci ešte sedia za stolom, spievať, keď je dookola hrobové ticho, byť sama sebou za každých okolností.   Som presvedčená, že za svoju osobnú slobodu musíme bojovať každý sám. História ľudstva je plná bojov za slobodu. Nie je to len jedna bitka, niekedy sú to boje a vojny trvajúce aj niekoľko rokov. Ale oplatí sa vytrvať, tento boj totiž vyhrá každý, kto sa nevzdá. V Jánovi 8:31-32 stojí: „Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a PRAVDA vás vyslobodí.“ Znie to tak jednoducho, lenže to je len začiatok. Verím, že tento verš je jeden z tých “každodenných“, že objavovať a prehlasovať pravdu do našich životov, rodín, vzťahov a národov je naším neustálym poslaním. Je pravda to, čo vnímame my našimi telesnými očami a ostatnými zmyslami, alebo je pravda to, čo h

Nedávalo to vôbec žiadny zmysel. Biblia hovorí, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré, tým čo sú povolaní podľa Jeho rozhodnutia. (Rím 8:28). Pane, ale ako len môže predčasná dramatická smrť nášho milovaného ocka vôbec poslúžiť na niečo dobré?? Vôbec som nerozumela tomu, čo sa stalo. Keby som mohla, jednoducho by som zaprela Jeho existenciu a pohla by som sa ďalej. Ale v tom čase som Ho už poznala príliš dobre na to, aby som to mohla povedať a čo bolo ešte horšie ja som vedela, že Boh mohol ocka uzdraviť. Takže moja otázka bola, ako teraz naložím s mojím Bohom? Nemôžem vyhlásiť, že nie je reálny, a takisto nemôžem prehlásiť, že nie je všemocný a suverénny. Tak som sa rozhodla Mu povedať, nech ma nechá na pokoji. Toto obdobie odmietania trvalo asi dva roky. V priebehu tohto času, som sa ale sem-tam prichytila, ako sa `tajne`modlím, občas aj čítam Bibliu a až neskôr som pochopila, že mi Boh jednoducho chýba. Ale ešte viac mi chýbal môj pozemský ocko. Jeden večer, keď

Asi tak pred rokom som sa začala pravidelne modliť krátku modlitbu, ktorá má moc veľmi rýchlo zamerať moje srdce znova správnym smerom a dať mu Božiu perspektívu pre každú situáciu. Keďže väčšina mojich dní bola veľmi hektická, bola som za jej stručnosť a praktičnosť veľmi vďačná. Jednoduché tri vety: Pane, toto všetko je o Tebe, nie o mne. Pane, prosím nenechaj ma tu stáť. Pane, prosím daj mi múdrosť. Prvá modlitba usadí moje srdce na správne miesto. Nie je to môj príbeh, je to Jeho Príbeh, a ja som vďačná, že v nom môžem hrať čo i len malú rolu. On je Autor, Stvoriteľ všetkého a ja Mu smiem načúvať. Je to tak jednoduché. Uvedomenie si toho, kým je On, okamžite odstranuje pýchu, falošné pocity zodpovednosti, samospravodlivosť, plaholčenie a prináša pokoj, radosť a očakávanie príchodu ešte väčších vecí. Zjavuje mi, kde stojí On a kde stojím ja. Hovorí mi jasne, že je DOKONANÈ, že víťazstvo nám patrí, ak si zvolíme poslúchnuť a podriadiť sa Mu. Lebo bez Neho nič nemôžme č

Trápila, naozaj ma trápila otázka, ako si môžem uchovať čisté srdce v tomto padlom svete. Pracovala som v nemocnici, obklopená ohováraním, rôznymi tlakmi, ktoré vyúsťovali, pekne povedané, do všelijakých nedobrých myšlienok, mnohých večerov strávených s kolegami, kedy sa z frustrácie konzumovalo príliš veľké množstvo alkoholu. Ako si, Pane, uprostred toho všetkého mám uchovať čisté srdce? Zrazu ma napadlo, čo ak sa Ho spýtam priamo? Po krátkej dobe čakania na odpoveď som jasne uvidela obraz. Videla som postavu vstupujúcu do rieky niečoho, čo vyzeralo ako láva, úplne sa ponorila a roztopila a nová postava vystúpila von. Podobala sa na kovovú sochu, a aj som si bola na 100% istá, že ten kov je bronz. Vysvetlenie bolo jednoznačné: sme pozvaní denne prichádzať do Božej prítomnosti, Jeho spaľujúcej lásky, dovoliť Mu odstrániť všetky nečistoty, aby mohlo povstať nové stvorenie. Dávalo to zmysel a fungovalo to! Jednoduché prichádzanie k Nemu a trávenie času s Ním, nechať sa obmývať Jeho

Všetko sa to začalo celkom nenápadne. Po páde komunistického režimu sa v školách na Slovensku zaviedli povinne voliteľné predmety: náboženská a etická výchova. Na našej škole sa vyučoval len katechizmus alebo etika. Keďže som ako dieťa bola tajne pokrstená v Tatrách evanjelickým farárom, a starí rodičia boli hrdí evanjelici, začala som navštevovať hodiny náboženstva vyučované evanjelikmi na inej škole, vo svojom voľnom čase. Krúžok viedol sympatický mladý muž, na ktorom bolo vidieť, že má deti naozaj rád a že to nerobí iba z povinnosti. Hodiny boli zaujímavé, často nás nútili sa zamyslieť a mnohé veci prehodnotiť. A to všetko sa odohrávalo v atmosfére lásky, pokoja a prijatia. Znelo to super, byť veriacim má isto niečo do seba, myslela som si, škoda len, že ja nemôžem byť kresťankou. Ako rodina sme totiž nechodievali do kostola, ani sme sa nemodlili pred jedlom, čo ma, podľa môjho vtedajšieho názoru, úplne diskvalifikovalo. Až na jednej hodine nám pán učiteľ povedal vetu, kt