Zjavenie Jeho lásky
Takže moja otázka bola, ako teraz naložím s mojím Bohom? Nemôžem vyhlásiť, že nie je reálny, a takisto nemôžem prehlásiť, že nie je všemocný a suverénny. Tak som sa rozhodla Mu povedať, nech ma nechá na pokoji. Toto obdobie odmietania trvalo asi dva roky. V priebehu tohto času, som sa ale sem-tam prichytila, ako sa `tajne`modlím, občas aj čítam Bibliu a až neskôr som pochopila, že mi Boh jednoducho chýba. Ale ešte viac mi chýbal môj pozemský ocko.
Jeden večer, keď som sedela v
otvorenom okne na internáte, tá túžba byť s ním
bola tak silná, že som sa začala snažiť čisto logicky vyriešiť otázku,
že ak skočím, či budeme môcť byť aspoň na chvíľu spolu. Necítila som ani smútok,
iba hroznú otupelosť a moja analytická myseľ začala prehrávať rôzne námety. Zrazu
sa pred mojimi očami vynorila obrovská dlaň a videla som seba samu sedieť
uprostred nej, kričiac a kopajúc okolo seba ako rozmaznané dieťa. A zhora som
začula najnádhernejší Hlas, ktorý povedal: Ja ešte stále čakám. V tej vete bola čistá Láska, Vášeň a
Trpezlivosť, ani stopa po odsúdení, žiadna výčitka.Pre mňa to bol jasný koniec
diskusie.
Zlomená, plakala a opakovala
som pred Pánom: je mi to ľúto, je mi to ľúto… Po tom všetkom, čo som urobila,
čo som povedala, Ty ma stále držíš, Ty sa o mňa staráš, čakáš na mňa a teraz sa
so mnou dokonca aj rozprávaš?? Kto som ja, Pane? Ľutujem všetky tie hrozné
veci, čo som Ti povedala, ľutujem, že som voči Tebe rebelovala, ľutujem, že som
Ťa ignorovala, ľutujem, ľutujem… Pane, chýbal si mi, potrebujem byť a rozprávať
s Tebou uprostred tohto všetkého. Aj keď neporozumiem tomu, čo sa stalo a
prečo, volím si Teba, nenájdem na svete lepšie miesto ako v dlani Tvojej ruky.
Drahý nebeský Otecko, len mi dovoľ tam zotrvať po zbytok môjho života a budem
sa mať dobre.
Komentáre
Zverejnenie komentára