Prekvapenie na stanici

Bol to úžasný, ale aj celkom vyčerpávajúci deň. Po celodennom cestovaní, rozprávaní sa s mnohými luďmi som sa naozaj tešila ako nastúpim do nočného vlaku, aby som sa dostala už konečne do svojho cieľa. Pri vystupovaní z taxíka som si nemohla nevšimnúť staršiu pani sediacu na lavičke pred stanicou. Pôsobila veľmi smutne, tak som si k nej sadla, predstavila, spýtala na jej meno  a či má niečo, za čo by som sa mohla modliť. Okamžite mi ukázala pravé predkolenie, zapálené a pokryté vredmi. Zajtra má kvôli tomu nastúpiť do nemocnice. Tak som sa modlila jednoduchú modlitbu za uzdravenie, a súčasne som si všimla niekoľkých rómskych mužov zoskupujúcich sa okolo lavičky. Nechcela som svoju pozornosť odvrátiť od babičky, ktorá ostala v slzách a nakoniec ma ešte chcela objať a vybozkávať.

Vtedy sa už počet mužov zvýšil z troch na osem. Nepovedali ani slovo, len na mňa zírali s otvorenými ústami. Musím priznať, že mi to dvakrát príjemné nebolo, kto pozná Bratislavu, tak si to vie živo predstaviť: hlavná stanica, polnoc, takme žiadni ľudia vôkol. Hneď ma ale napadlo, že si môžem vybrať ako budem reagovať, či sa poddám strachu a utečiem alebo.. nie! Veď v biblii je napísané, že nám NIČ neuškodí! Lukáš 10:19:   Dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkých nepriateľoch. Nič vám neuškodí. Tak som sa otočila a jeden z mužov, hovorca celej skupiny, sa ma chcel niečo spýtať. A jeho otázka bola: Vy máte také pomazanie uzdravovať? Ostala som v šoku, ako keby niekto na mňa vylial vedro s ľadovou vodou. Naozaj som nečakala, že jednoduchý slovenský Róm vôbec pozná slovo pomazanie.

Ďalšie pripomenutie od Pána, že veci mnohokrát nie sú také, aké sa zdajú byť na prvý pohľad. Potom sme sa chvíľu rozprávali, muži pochádzajú z východného Slovenska, cestujú tým istým vlakom ako ja, aby po pracovnom týždni v Bratislave strávili víkend so svojimi rodinami. Sú veriaci a navštevujú charizmatický zbor, a keď sa ich pastor modlí, ľudia sú uzdravovaní a zázraky sa dejú. Tak som sa spýtala, či sami potrebujú modlitbu, a hovorca odvetil, že áno, že má vysoký krvný tlak a problémy so srdcom. Keďže som kardiológ, musela som sa pousmiať. Zrazu som mala pocit bezpečia, akoby som mala okolo seba osem bodyguardov, ani sa nám nechcelo rozlúčiť. Keď som nastúpila na vlak, v lôžkovom kupé bola so mnou študentka farmácie, veriaca, tak sme sa ešte pomodlili za jej skúšky a takmer okamžite som zaspala, diviac sa a ďakujúc za všetko, čo sa v ten deň udialo.