Ži naplno!

Dievčatá, dámy, krásne a vzácne! Chcem vám dnes povedať, že nie ste sami! Aj ja som neustále konfrontovaná otázkami typu: PREČO (si stále slobodná)? KEDY ( sa vydáš)? a ČO (s tebou nie je v poriadku) ??? Niektorí sa dokonca snažili "vyriešiť môj problém". Keďže som si po niekoľkých tragikomických rande a stretkách uvedomila, že ľudia sa na tieto otázky neprestanú pýtať, rozhodla som sa radšej prísť s dobrými a úprimnými odpoveďami. Po prvé chcem povedať, že verím, že manželstvo je dobré, že je od Boha a že je to obrovská sila, keď sa muž a žena spoja v jednote! Ale máme tendenciu zabúdať, že žijeme v padlom svete. Jednota, ktorú Boh zamýšľal pre manželstvo, bola ľudskou rasou brutálne narušená. Egocentrizmus, manipulácia a násilie nahradili podriadenie sa, úctu a jemnosť. Pred časom mi Pán povedal: "Chcem ti niečo povedať o vzťahu medzi mužom a ženou." Moja prvá reakcia bola: "Pane, už aj Ty? Môžeme prosím zmeniť tému?" Úprimne povedané, bola som

Žalm 32,8: „Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať, budem ťa viesť svojimi očami.” Včera som strávila celý večer s týmto veršom. Boh chce, aby sme Ho poznali tak dobre, že jeden pohľad Jeho očí nás povedie ďalej. Nechce nás silou nútiť k tomu, aby sme Ho poslúchali. Chce, aby sme vnímali Jeho túžby. Tento verš ma vzal späť.. Späť do chvíle, keď som zažila silu Jeho pohľadu.     Jeden večer som bola vyčerpaná, znechutená, frustrovaná z niektorým mojich okolností.. Tak som išla za Ním.. tak ako som bola.. netvárila som sa, že je všetko v poriadku. Povedala som Mu, že toto už nezvládam. Stretli sme sa v záhrade, bol teplý letný večer, obloha plná hviezd, tak sme si ľahli na trávu každý iným smerom, iba naše hlavy sa dotýkali. Nevidela som Mu do tváre, nerozprávali sme sa, len som v tichosti chcela pozorovať nebo. A zrazu hviezdy začali tancovať! Ich choreografia bola dych vyrážajúca! Súčasne som si uvedomovala, že Ježiš rozhýbal hviezdy svojimi očami! Nepovedal ani slov

Už bolo neskoro večer, keď som sa rozbehla do Jeho Prítomnosti. Ale tentokrát už stál von pred domom a čakal na mňa. Ako sme sa objali, počula som ako mi hovorí: „Robíš mi radosť!” Naozaj? A pokračoval: „Väčšina mojich detí ma prosí, aby som ich urobil šťastnými, takže je naozaj osviežujúce, keď niekto robí radosť mne.” Najprv som si pomyslela: Ježiš musel mať naozaj ťažký deň. Ale počkať, ako môžem ja TEBA – Tvorcu vesmíru, Spasiteľa sveta, Liečiteľa všetkých duší – robiť šťastným??? Položilo ma to.. Pane, povieš tri slová a môj svet sa obráti naruby.. V Jánovi, 17:13 sa Ježiš modlil za nás: „Nech zažijú plnosť Mojej radosti dokonanej v nich.” (voľný preklad Message). To znamená, že Mu naozaj môžeme robiť radosť. Modlil sa, aby sme boli jedno s Ním. My, naše srdcia boli tým, po čom túžil a túži najviac. Niekedy zabúdame, že sme Jeho odmenou. Prešiel si hrozným mučením a bolesťou nielen aby nás zachránil, ale aby si nás mohol užiť. Snažím sa podľa toho žiť. Som dnes Jeho od

Keď som začala viesť skupinku vo Frankfurte, bola som zhrozená ako málo (my, čo si hovoríme kresťania) vieme o duchovnom boji a ako nás sily temna dokážu paralyzovať. Tak sme sa do tejto témy pustili ako prvej.   Aby sme sa naučili bojovať efektívnejšie ako doteraz. Ako som nad tým tak premýšľala, prečo je mi táto téma taká prirodzená a ako pomôcť iným, Pán mi povedal, že som už ako dieťa dostala dobrý tréning. Ako prosím? Najprv som netušila, čo tým myslí, ale o chvíľu mi to došlo..   Vášňou nášho ocka boli psy. Vyrástli sme s nimi. So psami rôznych veľkostí, pováh, potrieb. Od nemeckej dogy až po čivavy. Ale najviac som sa naučila od argentínskych dôg. Patria medzi 5 najnebezpečnejších a najagresívnejších plemien. Sú to lovci, tvrdohlavé, necitlivé psy, ale ich chovanie je dobre predvídateľné. Ocko nám stále dokola hovoril: psy cítia tvoj strach. Nesmieš im ukázať svoj strach, inak ťa napadnú. Ty si pánom situácie. Vždy a všade. Za každých okolností. Si za svojho psa zodpo

Nastal čas rozlúčiť sa s mojím prvým autom. Neznášam zbavovať sa starých vecí a pre mňa to rozhodne nebolo len také obyčajné auto. Bolo to miesto nebeským stretnutí, rozhovorov, zjavení.. a veľakrát som zakúsila Jeho ochrannú ruku. Na začiatku som rozhodne bola zlý vodič: netrpezlivá, impulzívna, rýchla.. Mnohokrát som činila pokánie za hlúposti, ktoré som za volantom vyvádzala a pýtala Pána, nech mi pomôže šoférovať lepšie. Zažila som viacero situácií, ktoré mohli skončiť naozaj zle, ale na jeden zimný večer nezabudnem do konca svojho života. Navštívila som kamarátky žijúce 500km od Frankfurtu. Cestou domov som sa rozhodla zviesť jednu z nich, ktorá bývala v malej dedinke, a vlakové spojenie tam bolo mizerné. Predtým ako sme vyrazili sa druhá holčina modlila za anjelov pred, za, po stranách, pod a nad mojím autom. Krátko potom začalo husto snežiť a napadnutý sneh hneď mrzol. Takže som musela jazdiť opatrne a pomaly, pomaaly, pomaaaly.. Počas asi hodiny cesty sme videli dve neho

Odpustenie. Náš lístok k slobode. Keď odpustíme, odstránime okovy, ktoré nás držia v minulosti. Lebo zakaždým, keď sa pokúšame pohnúť dopredu, cveng tých reťazí prebudí staré spomienky. A zranení ľudia zraňujú ďalších. Ako kresťania máme tému odpustenie teoreticky zvládnutú, ale stále je pre nás ťažké odpúšťať dobre. Odpúšťať tak ako Pán Ježiš odpúšťa nám. Dokonca sa to modlíme v Otčenáši: odpusť nám naše viny ako aj my odpúšťame vinníkom svojim. Zvyčajne rýchlo doplním riadok: Pane, prosím nauč ma odpúšťať lepšie. Ak nie sme uzdravení, nie sme schopní naozaj odpustiť. Žijeme v padlom svete, takže denne utŕžime nové rany. Niektoré sú len škrabance, niektoré nám prerazia cez srdce. Niekedy si myslím, že cirkev (nie Cirkev) je špeciálne miesto na trénovanie odpustenia. Pán vo svojej milosti ma začal učiť o odpúšťaní relatívne skoro. Dal mi dve mladšie sestry – dvojičky. Dvojnásobná dávka 😊 Mali ozaj jedinečný dar ma provokovať a zlostiť, ja som si chcela len v kľude čítať knižky