Ži naplno!

Žijeme v spoločnosti, ktorá nás od raného veku učí: "Máš právo na... Máš právo, aby sa s tebou jednalo férovo, máš právo na vzdelanie, na vyjadrenie vlastného názoru kedykoľvek a kdekoľvek, právo na slušný život, právo na to, naložiť so svojím životom, ako sa ti zachce." Ako som začala pracovať v Nemecku, zdalo sa mi, že mi niečo uniká, že niečomu nerozumiem. Pacientom v nemocnici sa dostalo najlepšej lekárskej starostlivosti, assembly boli liečení podľa najnovších doporučení a väčšinou s veľmi dobrými výsledkami. Ale napriek tomu sa mi zdalo, že nie sú spokojní.. Dokonca aj vtedy, keď dostali najlepšiu jednolôžkovú izbu v nemocnici, s raňajkami dennú tlač, rodinní príslušníci mohli prísť na návštevu kedykoľvek a personál bol veľmi priateľský a milý. Jedna pacientka chcela dokonca od profesora záruku, že sa jej arytmia už nikdy nevráti! Jedného dňa sa mi dostal do rúk lekársky časopis, na ktorého titulnej strane bol nadpis: "Všetci pacienti majú právo byť zdr

”Schováš ich (tých, čo sa Ťa boja, čo sa utiekajú k Tebe) vo svojom úkryte pred ľudskou zákernosťou. Skryješ ich vo svojom príbytku pred svárlivými jazykmi.” Žalmy 31:21 Tieto slová prehovorili do môjho srdca a donútili ma premýšlať, čo to presne znamená žiť schovaný v Bohu. Nemyslím iba utiekať sa k Bohu v ťažkých časoch, ale prebývať neustále v Jeho príbytku. Žiť v tom tajnom úkryte. Je to vôbec možné tam ostať a nikdy ho neopustiť? Aké a kde je toto miesto? On nás schováva vo svojom príbytku, v Jeho prítomnosti sme neustále premieňaní Jeho láskou, naše mysle ochraňuje Jeho pokoj a naše duše plní Jeho radosť. Žiť a byť stále tam, kde je On. To je práve dôvod, prečo Pán Ježiš šiel na kríž. Aby sme mohli byť tam, kde je On. A to sa netýka iba našeho posmrtného života, ale môžeme byť s Ním každý deň už teraz. V Jeho príbytku, v Jeho srdci, v Jeho prítomnosti. Nemusíme tam len chodiť len na sporadické návštevy, ale môžeme tam ostať a prebývať v Ňom.    ”Veď si mi býval útoči

Jedna pieseň hovorí, že Božie Kráľovstvo je hore nohami, celé naopak. Čo má v tomto svete veľkú hodnotu, znamená v Kráľovstve málo alebo vôbec nič. Biblia hovorí, že poslední budú prvými, a že nebeské Kráľovstvo patrí maličkým. Však opakom tmy je svetlo, takže Kráľovstvo svetla je presným opakom tohto sveta. Háčik je v tom, že síce žijeme v padlom svete, ale ako Božie deti máme žiť podľa princípov Kráľovstva.     Niečo málo som sa o tomto naučila skrze praktizovanie autority, ktorá nám bola Bohom daná na našom pracovisku, v rodine, medzi priateľmi. My ľudia obľubujeme autoritu, máme radi, keď nás ostatní berú vážne. Ale vždy nás to niečo stojí. ”Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.” Matúš 20:26-28 Ak chceš mať autoritu v rodine, musíš jej členom slúžiť, milovať ich, byť tam pr

Ján 20. kapitola: Mária Magdaléna prišla včasráno k hrobu a zistila, že kameň bol odvalený a hrob prázdny. Bežala teda za Petrom a Jánom, pravdepodobne plačúc im povedala: "Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam ho položili!" Peter a Ján utekali, aby sa sami presvedčili. Naozaj, Ježišovo telo zmizlo, ostali tam len plachty a zvinutá šatka. Potom sa učeníci vrátili na miesto, odkiaľ prišli. Ale Mária ostala vonku pri hrobe a plakala. Vykladala si danú situáciu po svojom. Niekto ukradol telo jej milovaného Majstra, takže Ho ani nemôžu dôstojne pochovať podľa židovských tradícií. Potupa, bolesť, zúfalstvo, samota. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde predtým ležalo Ježišovo telo. Dokonca sa s nimi začala rozprávať, ale jej srdce zostalo nedotknuté. Potom sa objavil Ježiš a pýta sa jej koho hľadá. Ona mysliac si, že je to záhradník, Mu opäť vyrozprávala svoju verziu príbehu. Vtom ju Ježiš oslovil: Mária! Ona sa obrátila a povedala Mu:

Mamka mojej mladšej kamarátky umrela na cirhózu pečene, môj ocko si vzal život, keď mi bolo 22. Mamina blízkej kamarátky umrela na rakovinu prsníka. Traja z mojich kamarátov stratili obidvoch svojich rodičov pred dovŕšením 35rokov. Ocino ďalšej kamarátky umrel na nádor mozgu počas jej vysokoškolských štúdií, ocko inej kamarátky umrel predčasne na leukémiu. Môj bratranec prišiel o život v autonehode, zanechajúc 2 malých chlapcov. A zoznam by mohol pokračovať. Toto je moja generácia. Ľudia okolo tridsiatky, ktorí museli dospieť veľmi rýchlo a do istej miery prevzali rolu chýbajúceho rodiča. Boli sme brutálne okradnutí! Strata osoby, ktorá vás miluje od začiatku, hlboko a bezpodmienečne, spôsobuje neskutočnú bolesť.   Určite je to súčasť stratégie toho zlého, ako nás oslabiť, odradiť, deprimovať a zastrašiť. Túto skutočnosť nevieme zmeniť, ale my rozhodujeme o tom, ako zareagujeme na danú situáciu.   Podriadime sa tomuto duchu sirotstva, alebo prijmeme ducha synovstva, ktor

Ako som dnes trénovala moje obľúbené tae-bo, spomenula som si, ako to celé pred rokmi začalo. Po jednej “vydarenej“ nočnej službe som nemohla zaspať, moja myseľ bola totálne vyčerpaná, ale moje telo bolo ešte relatívne čulé. A tak mi napadlo, aby som to vyrovnala, že si trocha zacvičím. Na youtube som natrafila na dynamický tae-bo tréning so sympatickým, vyšportovaným Billy Blanksom. Bola som odhodlaná odmakať si 45 minútový kardio program bez prestávky až do konca! A aj sa mi to podarilo! Hneď potom som sa však zložila na zem, srdce mi búšilo ako divé, nevládala som sa ani postaviť, myslela som, že prišla moja posledná hodina. A keďže som po chvíli bola ešte stále nažive, dala som sa dokopy, postavila na trasúce sa nohy, osprchovala a šla rovno do postele. Nasledujúci deň som mala pocit, že všetkých mojich asi 650 svalov sa mi chce pomstiť. Každý krok, každý malý pohyb ma bolel. Ale moja myseľ bola akási pokojná, vyrovnaná. Tak som sa rozhodla trénovať pravidelne, a ako čas

Jeho láska k nám je vždy väčšia, ako sme schopní pochopiť, silnejšia a štedrejšia, ako si vôbec vieme predstaviť. S mojou najlepšou priateľkou sme boli na Veľkú noc v Nepále. Myslela som si, že moje srdce je už kompletne uzdravené zo straty môjho ocka, ale mala som o tom zistiť ešte niečo viac. Práve v Kathmandu prebiehala konferencia s prorokyňou z Austrálie a misionárkou z Anglicka. Učenie o synovstve, o prvom a druhom Adamovi, o siedmich duchoch Božích boli hlboké a mocné, a my sme si mohli uvedomiť, ako veľmi túžime po Božích pravdách. Posledný deň konferencie prišla výzva prijať pozvanie na nebeskú návštevu. Ak mám byť úprimná, bola som zo začiatku skeptická, ale vedela som, že Boh ma vždy dokáže nečakane prekvapiť. Tak som do toho šla. Mali sme si predstaviť, že sme doma v kuchyni, keď vtom niekto zaklope na dvere. Moja duša vykríkla: "Nie! To je všetko zle!" Pretože kuchyňa je pre mňa miesto, kde sa najčastejšie stretávam a rozprávam s Pánom. On už je v mojej ku

Je to tak nádherné. Ako pozorne nás Boh počúva, ako reaguje, ako potvrdzuje svoju vôľu. Posledné týždne som sa začala modliť: „Pane, nech mi neunikne ani jedna vec od Teba.." zrazu som si uvedomila, že je to text jednej veľmi slávnej rockovej piesne (I don´t want to miss a thing), čo ma trocha zneistilo, ale Duch Svätý ma povzbudzoval sa modliť ďalej. Tak som pokračovala: „Pane, nechcem si nechať ujsť ani jeden Tvoj úsmev, ani jedno slovo od Teba, Pane, nech mi neunikne žiaden výraz Tvojej tváre, žiaden Tvoj dotyk, žiaden cit, ktorý ku mne prechovávaš. Pane, pomôž mi, aby mi neuniklo nič z toho, čo si vo svojej nekonečnej milosti a láske pre mňa pripravil! Nechcem si nechať ujsť žiadny Tvoj pokyn, žiadnu otázku, žiadne povzbudenie, ktoré mi chceš povedať. Ale taktiež nechcem zlyhať a nepriniesť Ti akýkoľvek dar, ktorý som schopná Ti dať. Nechcem zadržať akúkoľvek pieseň, akúkoľvek modlitbu, vďaku, akékoľvek ovocie, čokoľvek, čo Ti spôsobí radosť." Z hĺbky môjho srdca s

Keď som bola nedávno v Jeruzaleme, nanovo som si mohla uvedomiť intenzitu duchovného boja. Unavená z cesty som večer veľmi rýchlo zaspala. O pár hodín neskôr ma zobudilo hlasné volanie muezína z blízkeho minaretu k rannej modlitbe moslimov. Silný mužský hlas sa niesol po celej štvrti a postupne splýval s ostatnými hlasmi z ďalších mešít. Bolo to tak hlučné, že som mala pocit, že stojí s ampliónom v ruke priamo pri mojej hlave.   Hlas bol nástojčivý, vytrvalý až vojenský. Keď som sa pozrela na hodinky a zistila, že je práve 5hodín ráno, čas kedy väčšinou vstávam a modlím sa, cítila som, ako Pán ku mne jasne prehovoril. Že On si takisto každé ráno zvoláva svoje deti, volá ich ale nežným, jemným hlasom. Nikoho neláme, ale dáva nám na výber. Hlas Ducha svätého je veľmi   jemný a nenásilný, ale predsa nás volá do boja. A nielen niekoľkokrát do dňa, ale nás neustále pozýva hlasom tichým, ale plným lásky, aby sme boli s Ním. V 1. knihe kráľov v 19. kapitole je príbeh Eliáša utekajúceh

Dnes ráno som sa úplne stratila v Evanjeliu podľa Jána, v 17. kapitole. V tejto pasáži sa Pán Ježiš modlí za nás! Hovorí, že prišla Jeho hodina a že dokončil dielo, ktoré Mu zveril Otec. Fascinuje ma fakt, že Pán Ježiš bol tu na zemi iba obyčajným človekom, ako ty alebo ja, nemohol robiť všetko a všade. Jednoducho robil prácu, ktorú Mu dal Otec, aby tým naplnil Jeho dokonalý plán. Investoval do dvanástich a v Jánovi 17 sa modlí takto: „Nemodlím sa za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú Tvoji. Svätý Otče, zachovávaj ich v Tvojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno ako my. Toto hovorím vo svete, aby mali v sebe moju radosť, a to úplnú. Prosím, aby si ich ochránil pred zlým, posväť ich v pravde, Tvoje slovo je pravda! Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa, aby VŠETCI BOLI JEDNO, ako Ty, Otče, si vo mne a ja v Tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma Ty poslal.” Tento odkaz je pre nás nesmierne dôležitý. Predstavte

Po dvoch rokoch modlenia sa za vlastnú skupinku sa mi to splnilo! Nadprirodzeným spôsobom. Zistila som, že môj zbor vo Wiesbadene už dlhšiu dobu hľadal miesto, kde začať novú skupinku. Aby   ľudia žijúci vo Frankfurte nemuseli dochádzať a mohli sa stretávať vo vlastnom meste. Potom prišla výzva, či by som mohla tú skupinku viesť. Áno! Mala som veľký rešpekt, bola som súčasťou viacerých modlitebných skupiniek, od svojich asi 13 rokov a veľmi som si vážila všetkých vedúcich, obdivovala ich múdrosť a spôsob, akým milovali ľudí. Mám na to? Určite nie! Ty ma poznáš ma, Pane, zvládnem to iba v prípade, ak ma povedieš Ty sám! Chcem aby si viedol Ty, Duchu Svätý! Zakaždým, keď sa stretneme! Zakaždým! Nie z mojej vlastnej sily. Netúžim po diskusnej skupine, Pane, chcem tu mať rodinu. Takže, výzva prijatá. Zakaždým som šla na kolená, keď som pripravovala program skupinky, a pýtala sa Pána, čo chce robiť. A vždy som dostala odpoveď! Zakaždým! Prvé témy boli o pokání, odpustení, potom sme zdi

Úprimne, nebol to dobrý štart. Keď som konečne dorazila na misijnú školu do kempu v Johannesburgu o deň neskôr, pretože môj let bol prebookovaný, zistila som, že som pridelená do ´Domu Uzdravenia´. To znamenalo, že všetci s medicínskym vzdelaním bývali spolu a mali prebrať lekársku starostlivosť o   ostatných študentov (asi 200 ľudí). Dokonca sme mali aj pohotovostný telefón a striedali sa každý deň v službách. Také sklamanie pre mňa! Pane, však si vedel, že som si chcela dať prestávku od medicíny... Práve som si dokončila atestáciu a po 8 rokov práce väčšinou na jednotkách intenzívnej starostlivosti som túžila po pauze. Ani vo sne by ma nenapadlo, že tu v Afrike budem mať služby na telefóne! Ďalšie sklamanie prišlo, keď som zistila, že najhlučnejšia osoba v celej škole je tiež v mojom dome a dokonca si postavila stan hneď oproti môjmu! Celú cestu v autobuse z letiska som sa modlila, len aby táto osoba nebola v mojej skupine. A práve ona bola počas ďalších troch mesiacoch prvá, k

Aké zamestnanie vykonávaš tu na tomto svete vypovedá veľa o tom, čo robíš alebo budeš robiť v duchovnej realite. Pán použil moje sestry a mňa samotnú ako príklad. Jedna z mojich sestier je klaviristka, celý svoj život venovala klasickej hudbe, a v posledných rokoch Pán používa jej dary aj iným spôsobom. Začala hrou na klavír uctievať Boha a komponovať, nedávno vydala svoje prvé CD chvál. Klasická hudba v pozemskej oblasti, uctievanie v duchovnej. Moja druhá sestra je finančný kontrolór, narodila sa pre to! Pozná lepšie stav môjho bankového účtu ako ja sama! Vie iným pomôcť zorganizovať si veci, do chaosu vniesť poriadok. Má kontrolu nad financiami, vie, že peniaze majú pracovať pre ňu, a nie naopak. Raz mi povedala, že je veľmi prekvapená, koľko kresťanov si myslí, že ich peniaze patria výlučne im. Všetky sú Jeho, povedala mi, my len máme privilégium ich na krátku dobu spravovať, pre Jeho účely. So mnou je to veľmi priamočiare. Som kardiológ, a tak sa všetko točí o uzdravení s